Z húsenice na motýľa?

Tamara Štajner neobišla svet hudby ani vo svojom silnom debutovom románe Kožúšok húsenice, kde tvorí legitímnu súčasť románového prostredia. Na základe životných príbehov troch žien – Georgiany Duchamp, Dobrinky Ljubić a Beatriz Lazar, ktoré pochádzajú z rôznych kútov Európy, autorka približuje predovšetkým vrstvy ženského prežívania a zraniteľnosti. Tri hrdinky navzájom prepája únik do zdanlivo otvoreného veľkomesta plného prísľubov – Viedne. Tam sa ich cesty pretnú presne vo fáze, keď stoja pred existenčným rozhodnutím.

Každá z troch žien má vlastnú prehistóriu a súčasný životný príbeh s rozdielnou dynamikou, no všetky čelia spoločenským rolám a nálepkám, zažívajú fyzické alebo psychické násilie zo strany mužov a všetky tri otehotnejú. Zároveň ich prepája podvedomá túžba po sebaprijatí a spolupatričnosti. Text je silný a presvedčivý, pretože autorke sa darí priblížiť sa postavám, ich bezmocnosti a osamelosti aj prostredníctvom jazyka, ktorý je citlivý a presný, pričom ostáva aj poetický. Štajner veľmi pozorne skúma ženské vzorce, stereotypy, možnosti materstva a ozveny tráum. Pritom sa jej darí analyzovať aj komplexnú povahu šťastia a osudu.

Kožúšok húsenice je síce emočne nesmierne intenzívny román predovšetkým o bolesti, po celý čas v ňom však cítime možnosť blížiacej sa premeny.

V preloženom úryvku sledujeme osud mladučkej slovinskej klaviristky Beatriz. Rozhodne sa vybudovať si život klaviristky vo Viedni a na istý čas skončí v kláštore saleziánok. Beatrizin príbeh sa dozvedáme prostredníctvom denníkových zápiskov z minulosti, ktoré sa prelínajú so súčasnosťou. Úryvky v slovinčine podčiarkujú autentickosť textu a traumu z obdobia študentských čias v Slovinsku, ktorú si Beatriz preniesla do prítomnosti.

Paulína Šedíková Čuhová

Foto: Vero Ivanková

Paulína Šedíková Čuhová

je prekladateľka a germanistka. Pôsobí na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Z nemeckého jazyka preložila napríklad romány Pascala Merciera, Angeliky Schrobs­dorff, Olgy Grjasnowej, Susanne Gregor, Sibylle Berg, Ewalda Arenza či Nino Haratischwili. V rámci výskumu sa venuje súčasnej literatúre autorov a autoriek so skúsenosťou migrácie a postavám prekladateľov a prekladateliek v beletrii. Je autorkou monografie Odkedy dokážem myslieť, prekladám. Postavy prekladateľov a prekladateliek, tlmočníkov a tlmočníčok v súčasnej po nemecky písanej literatúre a spoluautorkou monografie Som prekladateľ. Jednoducho prekladateľ. Fikcionalizácia prekladu v próze Pascala Merciera. Je spoluzakladateľkou a dramaturgičkou festivalu literárneho prekladu TRANZ.