Otec a dcéra z východného bloku

Emigrácia do cudzej krajiny, ktorej jazyk neovládate, kladie iné nároky na dieťa a iné zas na dospelého. Môžete mať za sebou ukončené štúdium, tituly, dobré pracovné miesto, ale po príchode do novej krajiny ste nikto. Aj takúto trpkú realitu opisuje cez zážitky svojho otca tridsaťštyriročná rozprávačka v románe Srdce východného bloku.

Didi Drobná na vlastnom rodinnom príbehu skúma tému identity, jazyka a hľadania nového domova v cudzine. Jej videnie pritom nie je čierno-biele, nevyhýba sa ani načrtnutiu negatívnych javov spojených s emigráciou. Zároveň však ponúka v prvom rade autentický, plastický a psychologicky hlboký obraz rodiny a spoločnosti na Východe i Západe.

Román pozostáva z kapitol v dvoch časových rovinách: „Dnes“ a „Kedysi“, ktoré sa pravidelne striedajú. Súčasnosť ilustrujú scény z nemocnice, kde s bolesťami náhle hospitalizujú rozprávačkinho otca pána Drobného a neskôr mu zistia pankreatitídu. Práve dcéra Didi zostáva pri ňom, hoci s ním na desať rokov prerušila kontakt. Príbehovú líniu minulosti tvoria reminiscencie na detstvo a množstvo malých či väčších udalostí dokumentujúcich každodenný život v emigrácii, snahu zapadnúť a prekážky s tým spojené či zlé sociálne podmienky rodiny v novej vlasti.

Drobná vytvorila štúdiu otca pochádzajúceho z východného bloku. Otca, ktorý je neraz tvrdý a neprístupný, ale najmä neschopný prejaviť emócie. Zároveň sleduje svoju vlastnú cestu. Cestu dcéry, dievčaťa a neskôr dospelej ženy, ktorá sa musí vyrovnať s traumami z minulosti. Nehovorí pritom len o láske, ale aj o dlhoročnom odcudzení a nachádzaní si cesty späť jeden k druhému. Po rokoch sa snaží analyzovať a pochopiť, čo sa vlastne v jej rodine dialo, a skúma vlastné pocity a potlačené emócie. V strachu z otcovej choroby, staroby a ľudskej pominuteľnosti si uvedomuje spoločný život rodiny v širších súvislostiach a usiluje sa o zmierenie, prijatie a odpustenie.

Lucia Galdíková

Foto: Michal Mazák

Lucia Galdíková

(1989) po bakalárskom štúdiu prekladateľstva a tlmočníctva (anglický a nemecký jazyk) na Univerzite Komenského v Bratislave absolvovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Vysokej škole múzických umení. Pracuje v Slovenskom literárnom centre ako koordinátorka šírenia slovenskej literatúry v nemeckojazyčných krajinách. Venuje sa divadelnej a literárnej kritike, prispieva o. i. do časopisu kød – konkrétne o divadle, na internetovú platformu mloki.sk či do Knižnej revue.