Autori a autorky tohto čísla

Didi Drobná

Foto: Barbara Wirl

sa narodila v roku 1988 v Bratislave. Po páde železnej opony sa spolu s rodinou presťahovala do Rakúska, kde od roku 1991 žije vo Viedni. Vyštudovala komunikačné štúdiá a germanistiku na Viedenskej univerzite. Pracuje ako lektorka jazykového umenia na Univerzite aplikovaného umenia vo Viedni a vo výskumnom centre informatiky.

Jej literárnym jazykom je nemčina. Dosiaľ napísala štyri romány. Debutovala knihou Zwischen Schaumstoff (Medzi penou, 2016) o dobrodružnej ceste dvoch sestier za sebapoznaním. Nasledovali tragikomický príbeh o dospievaní Als die Kirche den Fluss überquerte (Keď kostol prekročil rieku, 2018), vojnový generačný román o mlčaní a spomienkach Was bei uns bleibt (Čo s nami zostane, 2021) a najnovšie autobiografické dielo Ostblockherz (Srdce východného bloku, 2025) o vzťahu starnúceho otca a dcéry, o migrácii a jej dôsledkoch, a to nielen na identitu, ale hlavne na vzťahy v celej rodine.

Toxische Pommes

Foto: Muhassad Al-Ani

(krstným menom Irina, priezvisko neznáme) je rakúska kabaretistka, satirička, TikTokerka, spisovateľka a právnička. Narodila sa v srbsko-čiernohorskej rodine v Rijeke. Ako jedenapolročná emigrovala s rodičmi pre vojnu v Juhoslávii do Rakúska a vyrastala vo Wiener Neustadte. Pseudonym (toxické hranolky) si zvolila po ukončení toxického vzťahu a tiež preto, lebo miluje hranolčeky. Počas pandémie začala uverejňovať na TikToku krátke feministické a antirasistické videá s námetmi z každodenného života, v ktorých so značnou dávkou humoru a satiry kritizuje (nielen) rakúsku spoločnosť, generáciu Z či balkánsku mentalitu. Na sociálnych sieťach je mimoriadne obľúbená. V roku 2022 vystúpila vo Viedni so svojím prvým kabaretným vystúpením Ketchup, Mayo und Ajvar (Kečup, majonéza a ajvar). Ein schönes Ausländerkind (Pekné migrantské dieťa, 2024) je jej debutový román.

Tamara Štajner

Foto: Katharina Gossow

je slovinská violistka a spisovateľka. Píše po nemecky, ale aj po slovinsky. Vyštudovala konzervatórium v Ľubľane a v osemnástich rokoch sa odsťahovala do Viedne, kde pokračovala v štúdiu hry na viole, pôsobila ako sólistka v rôznych komorných zoskupeniach na koncertoch diel súčasnej hudby (napríklad s Quasars Ensemble v Bratislave) a viedla tiež niekoľko interdisciplinárnych workshopov na rakúskych a zahraničných univerzitách. Pôsobí aj ako performerka, pričom rada pracuje interdisciplinárne a prepája audiovizuálne, performatívne a skripturálne umenie v digitálnych aj analógových priestoroch. Vytvorila aj niekoľko performatívnych programov, ktoré kombinujú poéziu a hudbu.

Tamara Štajner pracuje na rozhraní hudby a literatúry, aj keď literárne činná začala byť až neskôr. Jej prvá zbierka básní Schlupflöcher (Skrýše) vyšla v roku 2022 a publikovala aj vo viacerých literárnych časopisoch (napríklad Lichtungen, Krachkultur). Román Raupenfell (Kožúšok húsenice, 2023) je jej prozaickým debutom.

Je spoluzakladateľkou organizácie PEN Berlin, ktorá vznikla v roku 2022 v Literaturhaus Berlin ako reakcia na interné konflikty nemeckého PEN Centra. Žije a pracuje striedavo vo Viedni a v Nemecku.

Ljuba Arnautović

Foto: Leonhard Hilzensauer

(1954, Kursk, Sovietsky zväz) je rakúska spisovateľka, novinárka a prekladateľka z ruštiny. Jej rodičia sa zoznámili v gulagu, narodila sa v pracovnom tábore. Po rozvode rodičov vyrastala u otca. Žila v Kursku, vo Viedni, v Mníchove a Moskve, od roku 1987 sa natrvalo usadila vo Viedni. Po štúdiu sociálnej pedagogiky sa venovala viacerým pracovným oblastiam (tanec, orálna história, rozhlas, film pre zrakovo a sluchovo postihnutých). V roku 2010 absolvovala Leondingskú literárnu akadémiu, knižne debutovala románom Im Verborgenen (V utajení, 2018), ktorý bol nominovaný na Rakúsku knižnú cenu v kategórii debut. Neskôr jej vyšiel román Junischnee (Júnový sneh, 2021). Zatiaľ posledný Arnautovićovej román Erste Töchter (Prvé dcéry, 2024) bol nominovaný na Cenu Európskej únie za literatúru. Tieto tri diela tvoria voľnú románovú trilógiu, v ktorej autorka na pozadí pohnutých dejín 20. storočia spracovala spletitú históriu vlastnej rodiny. Rozpráva v nej jasným, poetickým jazykom a bez sentimentality o sebe a zlomových udalostiach minulého storočia. V slovenskom preklade z jej tvorby zatiaľ knižne nič nevyšlo.

Amir Gudarzi

Foto: Jürgen Pletterbauer

sa narodil v Teheráne v roku 1986 počas iránsko-irackej vojny. Vyštudoval divadelnú scenáristiku na jedinej divadelnej škole v Iráne. Písal scenáre pre televíziu a celovečerné filmy. Z vlasti emigroval po prezidentských voľbách v roku 2009. Odvtedy žije vo Viedni, kde vyštudoval divadelné, filmové a mediálne štúdiá a pôsobil aj ako tlmočník pri azylových konaniach.

Vo svojej dramatickej tvorbe sa zaoberá nielen otázkami útlaku v rôznych podobách, ale aj životným prostredím, kapitalizmom, ropnými magnátmi, využíva futuristické scenérie, prvky populárnej kultúry a pracuje s témou mezopotámskych legiend o stvorení sveta, zasadených do súčasného európskeho kontextu. Jeho diela sa hrali v Jeruzaleme, Londýne, vo Viedni a viacerých nemeckých mestách. Pôsobil tiež ako interný dramatik v Národnom divadle v Mannheime. Získal viacero štipendií a v krajinách hovoriacich po nemecky patrí k oceňovaným dramatikom. Das Ende ist nah (Prichádza koniec) je Gudarziho debutový román, ktorý vyšiel v roku 2023.

Barbi Marković

Foto: Marija Šabanović

(1980) sa narodila v Belehrade, vyštudovala germanistiku a od roku 2006 žije a tvorí vo Viedni. Píše poviedky, romány, rozhlasové a divadelné hry a vo svojich dielach často spracúva tému vojny a jej následky. Svoj prvý román Izlaženje (Chodenie von, 2006) napísala po srbsky, jeho dej sa odohráva v Belehrade a venuje sa otázke, či a ako sa vie človek vyrovnať s vlastnou existenciou. V roku 2016 Marković napísala sčasti v nemčine a sčasti po srbsky román Superheldinnen (Superhrdinky), ktorý bol spracovaný aj do divadelnej podoby, a získala zaň viacero ocenení. V roku 2021 jej vyšiel prvý román v nemčine Die verschissene Zeit (Posraný čas), ktorý je vnímaný ako popkultúrna reflexia Belehradu 90. rokov a rozmáhajúcej sa vojny. Nasledoval román Minihorror (Minihoror, 2023), za ktorý získala v roku 2024 prestížnu Cenu Lipského knižného veľtrhu. Odvtedy jej vyšli ďalšie dva romány Piksi-Buch (Kniha o Piksim, 2024), v ktorom sa zaoberá futbalom a nutnosťou prináležať k tímu, resp. k táboru istej základne fanúšikov, a najnovší Stehlen, Schimpfen, Spielen (Kradnúť, nadávať, hrať; 2025).

Thomas Oláh

Foto: Jeff Mangione

je známy predovšetkým ako módny návrhár, ktorý sa špecializuje na kostýmy pre film a divadlo, popritom prednáša na viedenskej Univerzite úžitkového umenia a nedávno sa začal venovať – a veľmi úspešne – aj literatúre. Román Doppler je jeho prvým literárnym počinom a po vydaní v roku 2023 bol nominovaný na Rakúsku knižnú cenu v kategórii debut.

Johanna Sebauer

Foto: Birte Filmer

(1988) je rakúska spisovateľka. Vyrastala v spolkovej republike Burgenland. Vyštudovala politológiu vo Viedni, neskôr aj žurnalistiku v Dánsku, Čile a nemeckom Hamburgu, kde niekoľko rokov žila a pôsobila. V súčasnosti opäť žije v Burgenlande, pracuje v oblasti vedeckej komunikácie.

Za poviedku Edina na tému 25 rokov od pádu železnej opony dostala v roku 2014 Burgenlandskú literárnu cenu pre mládež. V roku 2023 vydala román Nincs­hof (v českom preklade ako Mizíme v preklade Michaely Škultéty, Prostor, 2025), za ktorý získala ocenenie najlepší debut roku 2023 na literárnom festivale Harbour Front Festival v Hamburgu. Sebauer píše poviedky a eseje, ktoré vyšli v rôznych antológiách. V roku 2024 sa zúčastnila na prestížnej literárnej súťaži o cenu Ingeborg Bachmannovej, kde za text Das Gurkerl (Kyslá uhorka) získala hneď dve ocenenia a tvorivé štipendium od mesta Klagenfurt.

Friedl Benedikt

(1916 – 1953) sa narodila v rakúsko-židovskej rodine vo Viedni. Po anšluse Rakúska a po novembrových pogromoch vo Viedni odišla do exilu do Anglicka, kde žila až do roku 1946. Potom sa presťahovala do Švédska, kde žili aj jej rodičia a sestry.

Produktívny literárny život Friedl Benediktovej silne poznačil komplikovaný dlhoročný vzťah s Eliasom Canettim, ktorého spoznala ešte vo Viedni. Pretože nemecké meno jej bolo v Londýne na príťaž, všetky romány vydala v angličtine pod pseudonymom Anna Sebastian. Prvý román Let Thy Moon Arise (Nech vyjde tvoj mesiac, 1944) je rozprávkovo-lyrický príbeh odohrávajúci sa vo Viedni. Dej druhého románu The Monster (Netvor, 1944) umiestnila do Londýna a ide o kafkovský príbeh o charizmatickom predajcovi vysávačov. V tejto postave možno tušiť autorkinho „osobného Hitlera“, ale tiež Canettiho. V roku 1950 jej vyšiel román The Dreams (Sny). Jej denníky zaznamenané v nemčine a sčasti v angličtine, ktoré si písala počas celého obdobia emigrácie, boli po prvý raz publikované až v roku 2025 a vyšli pod názvom Warte im Schnee vor Deiner Tür (Čakám v snehu pred tvojimi dverami).

Publius Vergílius Maro

žijúci v rokoch 70 až 19 p. n. l. je považovaný za jedného z najvýznamnejších básnikov starovekého Ríma. Je autorom zbierky pastierskych idýl Bucolica a didaktického eposu s roľníckou tematikou známeho pod menom Georgica. Jeho najslávnejším dielom je však hrdinský epos Aeneis opisujúci útrapy, ktorými si museli prejsť preživší Trójania pri hľadaní nového domova v starej Itálii.

Miguel de Cervantes Saavedra

Foto: Wikipedia

(1547 – 1616) žil a tvoril v období tzv. Zlatého veku španielskej literatúry. Bol o sedem rokov starší ako William Shakespeare, zomreli vraj v jeden deň toho istého roku, aj preto sa 23. apríl oslavuje ako Svetový deň knihy a autorských práv. Začínal ako básnik. V roku 1571 sa zúčastnil na slávnej bitke s Turkami pri Lepante a bol ranený, odtiaľ pochádza jeho prezývka „jednoruký od Lepanta“. Počas plavby do vlasti, kde očakával slávnostné prijatie a zabezpečenie za odvahu a vojenské zásluhy, zajali loď piráti a Cervantes sa dostal na päť rokov do väzenia v Alžírsku. Po návrate do Španielska musel prekonávať rad osobných, rodinných aj umeleckých prekážok. V roku 1585 napísal historické drámy La Numancia (Numancia) a El Trato de Argel (Alžírske dobrodružstvo) a prvý diel pastierskeho románu Galatea. Živil sa ako vyberač daní a dávok múky a oleja pre španielsku armádu. Po obvinení zo sprenevery a nekalého konania sa dostal dvakrát do väzenia. V roku 1605 vyšiel jeho román o donovi Quijotovi, pôvodne zamýšľaný ako krátka zábavná novela. Vďaka nemu sa Cervantes stal známym a populárnym, dokonca nielen doma, ale aj v iných krajinách, no ako komický autor, hoci on chcel byť slávnym básnikom a dramatikom ako jeho večný rival Lope de Vega. Aj z toho pramení jeho irónia a úsmev s príchuťou trpkosti. V roku 1613 vyšli Novelas ejemplares (Príkladné novely), do ich prológu si vkreslil aj jediný – hoci len slovný – „autoportrét“. V roku 1614 vydal básnickú zbierku Viaje del Parnaso (Cesta na Parnas) a konečne mu svitla nádej na pokojnejší život. Opäť dúfal márne. V roku 1614 sa objavilo apokryfné pokračovanie príbehov o donovi Quijotovi od istého Avellanedu, kritické a posmešné. Cervantes musel rýchlo reagovať. Z osobne i umelecky ťažkej situácie vydoloval maximum: k prvému dielu dopísal druhý a stal sa tvorcom prvého moderného románu svetovej literatúry. V roku 1615 vydal ešte Ocho comedias y ocho entremeses (Osem komédií a osem medzihier). Posledný román Los trabajos de Persiles y Sigismunda (Útrapy Persilea a Sigismundy) vyšiel až po autorovej smrti.

Dnes je Cervantes najznámejším autorom španielskej literatúry, jeho meno nesie najvýznamnejšia literárna cena pre hispánskych autorov (Premio Cervantes) a štátna celosvetovo pôsobiaca inštitúcia zameraná na šírenie španielskeho jazyka a kultúry (Instituto Cervantes). A naplnila sa aj autorova poznámka, že nebude jazyka, do ktorého by jeho román o tragikomickom hrdinovi nepreložili.

Kristina Hamplová

(1997) pochádza z malého mesta neďaleko Prahy. Učí na strednej škole, prispieva článkami o hudbe do rôznych médií, organizuje protesty proti uhoľným magnátom a moderuje popkultúrny podcast Hitparáda Eso. Lover/Fighter je jej literárny debut. Na jej tvorbu mali najväčší vplyv knihy Roberta Bolaña či Kurta Vonneguta.

Paulína Šedíková Čuhová

Foto: Vero Ivanková

je prekladateľka a germanistka. Pôsobí na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Z nemeckého jazyka preložila napríklad romány Pascala Merciera, Angeliky Schrobs­dorff, Olgy Grjasnowej, Susanne Gregor, Sibylle Berg, Ewalda Arenza či Nino Haratischwili. V rámci výskumu sa venuje súčasnej literatúre autorov a autoriek so skúsenosťou migrácie a postavám prekladateľov a prekladateliek v beletrii. Je autorkou monografie Odkedy dokážem myslieť, prekladám. Postavy prekladateľov a prekladateliek, tlmočníkov a tlmočníčok v súčasnej po nemecky písanej literatúre a spoluautorkou monografie Som prekladateľ. Jednoducho prekladateľ. Fikcionalizácia prekladu v próze Pascala Merciera. Je spoluzakladateľkou a dramaturgičkou festivalu literárneho prekladu TRANZ.

Alexandra Debnárová

vyštudovala odbor nemecký jazyk a kultúra – švédsky jazyk a kultúra na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Časť magisterského a doktorandského štúdia strávila na Univerzite v Lunde. Doktorandské štúdium absolvovala pod vedením Milana Žitného v Ústave svetovej literatúry SAV. Pôsobí v Ústave cudzojazyčnej právnej komunikácie Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Prekladá zo švédčiny.

Andrej Zahorák

vyštudoval prekladateľstvo – tlmočníctvo v kombinácii nemecký jazyk a kultúra a ruský jazyk a kultúra na Katedre translatológie FF UKF v Nitre, kde pôsobí ako docent. Beletriu aktívne prekladá od roku 2016, doposiaľ mu vyšlo 13 knižných prekladov (T. Mann, M. Leky, S. Fitzek, W. Herrndorf a ďalší). Venuje sa aj audiovizuálnemu prekladu, najmä prekladu pre dabing. Absolvoval viaceré zahraničné stáže a vzdelávacie pobyty pre prekladateľov. Je psičkár. Keď neprekladá, cestuje, číta alebo píše o knihách. Žije v Trenčíne.

Viktor Wintner

je doktorandským študentom medievalistiky v Ústave klasických štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Venuje sa analýze a prekladu antickej, stredovekej a novolatinskej poézie, a to hlavne poézie epickej. Prekladá do slovenského a anglického jazyka.

Nicol Hochholczerová

(1999) je spisovateľka, ilustrátorka a grafická dizajnérka. Vyštudovala grafiku na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Počas štúdia pôsobila v organizačnom tíme festivalu Fraj a ako lektorka v Otvorenom ateliéri Slovenskej národnej galérie. V súčasnosti spolupracuje s občianskym združením Medziriadky – Platforma pre mladú literatúru. Vo svojich ilustráciách najradšej využíva monotypiu či rôzne formy textúr vytvorených ceruzou, pri ktorých ju zaujímajú najmä možnosti a limity tohto „skromného“ média. Jej práce boli súčasťou skupinových výstav Ťažko je ľahko žiť (2022) a Vaše problémy na naše hlavy (2025) v Nitrianskej galérii. Kniha s jej ilustráciami O tme a veľkom človeku (Brak, 2023) bola v roku 2024 zaradená do zoznamu 100 najlepších detských kníh z celého sveta pod názvom The BRAW amazing bookshelf.