Trochu iná heimat

Dej románu Doppler je v podstate jednoduchý, rozpráva o chlapcovi z mesta, ktorý sa po autonehode rodičov a matkinej smrti ocitá „vo vyhnanstve“ rakúskej vinohradníckej dediny u starých rodičov a všetko svoje úsilie sústreďuje na to, aby vymyslel, ako odtiaľ uniknúť. Dal by sa preto označiť ako antiheimatroman. Oláh vlasť, ktorá sa v rakúskej literatúre zobrazuje vždy ako vidiek, nikdy nie ako mesto, nevelebí, pranieruje jej nešváry, ba dokonca sa púšťa aj do témy druhej svetovej vojny a nacizmu, do obdobia, o ktorom sa v heimatromanoch dôsledne mlčí. V jeho texte sa práve vidiek – a teda vlasť – stáva niečím neznesiteľným, nestráviteľným, surovým až do posledného klinca zabitého v stodolných vrátach starých rodičov hlavného protagonistu. Miestom, odkiaľ treba uniknúť, inak hrozí, že človeka pohltí, že tu stratí sám seba a stane sa z neho netvor. Dedina Frankenhayn (ktorej meno nápadne odkazuje na Shellyovej román), kde sa dej odohráva, nie je presne geograficky určená, rovnako ako presne nevieme,, kedy sa odohráva, čím text nadobúda istú univerzálnosť.

Oláh nepochybne svojím bizarným obrazom Rakúska zaujme, kritika uňho vyzdvihuje zmysel pre autentickosť a obrazy, ktoré sa mu podarilo v texte vykresliť, kniha je však zaujímavá nielen pre ne. Už samotným názvom vyzýva čitateľstvo na hru. Doppler ako Christian Doppler, rakúsky fyzik a matematik, ktorý, podobne ako i mnohé osobnosti spomínané v románe, zo svojej vlasti utiekol. Doppler ako rakúsky nárečový výraz na označenie dvojlitrovej fľaše na víno („dvoječka“). Aj ako narážka na dvojdomosť významov a na protichodnosť, ktorú symbolizuje aj tikanie starorodičovských kyvadlových hodín. V románe je evidentný zmysel pre detail, kontrast a efekt, ale predovšetkým je ohromne živelný, surový a vyhýba sa akejkoľvek, čo i len opatrnej idealizácii, štylizácii či uhladenosti.

Zuzana Demjánová

Zuzana Demjánová

sa od roku 2011 venuje takmer výlučne umeleckému prekladu z nemeckého a nórskeho jazyka. Z nórčiny prekladá žánrovú literatúru (knihy Jørna Liera Horsta a Heineho Bakkeida), romány (napr. Mengeleho zoo od Gerta Nygårdshauga), no i detské knihy. Z nemčiny preložila diela Josepha Rotha, Katje Petrowskej, Eliasa Canettiho, Kim*a de l’Horizon a denníky Maxa Frischa, za ktoré jej bola v roku 2021 udelená Cena Jána Hollého. Žije v Petržalke.