Dokonalá migrantka
Jednou z tém autofiktívneho románu Pekné migrantské dieťa je problematika začleňovania sa do väčšinovej spoločnosti, respektíve neschopnosť a neochota majority akceptovať kohokoľvek „cudzieho“. Hoci ide o mimoriadne závažnú tému, text je vďaka humornému, miestami až satirickému a bizarnému vykresleniu bežných situácií, ktorým čelia migranti v cudzej krajine (do ktorej sa však úprimne snažia zapadnúť), trpko vtipný, odľahčený a zároveň autentický. Hlavná hrdinka, malá dcéra vysokoškolsky vzdelaných rodičov, sa zo všetkých síl snaží stať „dokonalou“ migrantkou. Pomáha jej otec, ktorý však, paradoxne, stratí sám seba. Mladá rodina utiekla pred vojnovým konfliktom v bývalej Juhoslávii do rakúskeho Wiener Neustadtu a strechu nad hlavou im poskytne istá rakúska rodina. Nič však nie je zadarmo – z matky sa stáva upratovačka a opatrovateľka detí na plný úväzok, zatiaľ čo otec sa mení na muža v domácnosti a s dcérou tvoria nerozlučnú dvojicu. Dcéra sa učí nemčinu a veľmi sa snaží dosahovať v škole výborné výsledky, pretože sa nazdáva, že ak chce s rodinou zostať v Rakúsku natrvalo, musí byť úspešná. A to v každom smere… Z jazykového hľadiska román oživujú cudzie prvky v podobe slovných spojení a fráz v materinskom jazyku, ktoré zároveň zvýrazňujú rozpor medzi „domácim“ a „cudzím“.
