Nájdené denníky Friedl Benediktovej
Benediktovej denníky sa našli v Canettiho pozostalosti a sú v nich zaznamenané stretnutia a rozhovory s priateľmi i cudzími ľuďmi, emigrantmi, domácimi a vojakmi, ale aj so známymi literárne činnými osobnosťami, zážitky a scény z pouličného či kaviarenského života vo vojnovej Británii, jej dojmy z ciest po povojnovej Európe, útržky z literárnych námetov a tiež úvahy nad ich čoraz komplikovanejším pracovno-milostným vzťahom. Benedikt sa vo svojich textoch prejavuje ako vynikajúca rozprávačka, zvedavá a veľmi citlivá, no tiež občas sarkastická pozorovateľka so zmyslom pre grotesknosť situácií. Píše ľahkým a zrozumiteľným jazykom, ktorého špecifikom je časté používanie spojky „a“. Oslovenie Canettiho v denníkoch prostredníctvom dedikácie a lyrického „ja“ v texte môže viesť k nedorozumeniu – Canetti jednoznačne ostáva prvým a implicitným čitateľom, ku ktorému autorka prehovára, nie však jediným. Niekoľko pasáží z textov Benedikt publikovala a niektoré scény a postavy sa objavili aj v jej románoch. Vďaka doplňujúcemu materiálu sa jej osobné fragmenty a zápisky stávajú jedinečným literárnym nálezom a svedectvom nielen o rakúskej exilovej literatúre, ale aj o stretnutiach so skutočnými osobnosťami. Končia sa depresívnymi miniatúrami s vedomím blížiacej sa smrti.
