Tamara Štajner: Kožúšok húsenice preklad
z nemčiny preložila Paulína Šedíková Čuhová Viedeň, Múzeum ilúzií, 17. júl 2021 Fragment č. 1 Priznanie po bodnutí včelou Svoje slovo som dodržala. Pätnásť rokov som o tom nikomu nepovedala. Teraz sa sama seba pýtam, či práve táto udalosť nebola spúšťačom môjho neskoršieho príbehu s Leopoldom. Mala som ešte len šestnásť. Na konci leta som mala osláviť sedemnásť. Stalo sa to počas letného kurzu v St. Paul v Lavantskom údolí. Letné kurzy som mala rada, spojili ma s množstvom ľudí. Neboli sme však všetci klaviristi, boli medzi nami aj huslisti, violisti, violončelisti, flautisti a päť skladateľov. Spávali sme v konvikte bývalého benediktínskeho kláštora, dve veľké spálne pre dievčatá, dve pre chlapcov, všetko tínedžeri. Pod vysokými oknami boli po obvode miestnosti naukladané tenké matrace. Uprostred miestnosti stáli k sebe prisunuté stoly ako nadrozmerný bielizník, ktorý sme zapratali puzdrami na nástroje, keksíkmi a tyčinkami, ovocím, toaletnými potrebami, počítačmi, nabíjačkami a ďalšími rárohami. Na stoličkách sme mali prevesené šaty a tašky. Na jednom konci miestnosti sa rozrastal les zo stojanov na noty. Pred ubytovňou sa nachádzalo veľké futbalové ihrisko, kde…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Tamara Štajner
Tamara Štajner
Foto: Katharina Gossowje slovinská violistka a spisovateľka. Píše po nemecky, ale aj po slovinsky. Vyštudovala konzervatórium v Ľubľane a v osemnástich rokoch sa odsťahovala do Viedne, kde pokračovala v štúdiu hry na viole, pôsobila ako sólistka v rôznych komorných zoskupeniach na koncertoch diel súčasnej hudby (napríklad s Quasars Ensemble v Bratislave) a viedla tiež niekoľko interdisciplinárnych workshopov na rakúskych a zahraničných univerzitách. Pôsobí aj ako performerka, pričom rada pracuje interdisciplinárne a prepája audiovizuálne, performatívne a skripturálne umenie v digitálnych aj analógových priestoroch. Vytvorila aj niekoľko performatívnych programov, ktoré kombinujú poéziu a hudbu. Tamara Štajner pracuje na rozhraní hudby a literatúry, aj keď literárne činná začala byť až neskôr. Jej prvá zbierka básní Schlupflöcher (Skrýše) vyšla v roku 2022 a publikovala aj vo viacerých literárnych časopisoch (napríklad Lichtungen, Krachkultur). Román Raupenfell (Kožúšok húsenice, 2023) je jej prozaickým debutom. Je spoluzakladateľkou organizácie PEN Berlin, ktorá vznikla v roku 2022 v Literaturhaus Berlin ako reakcia na interné konflikty nemeckého PEN Centra. Žije a pracuje striedavo vo Viedni a v Nemecku.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Paulína Šedíková Čuhová
Foto: Vero IvankováPaulína Šedíková Čuhová
je prekladateľka a germanistka. Pôsobí na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Z nemeckého jazyka preložila napríklad romány Pascala Merciera, Angeliky Schrobsdorff, Olgy Grjasnowej, Susanne Gregor, Sibylle Berg, Ewalda Arenza či Nino Haratischwili. V rámci výskumu sa venuje súčasnej literatúre autorov a autoriek so skúsenosťou migrácie a postavám prekladateľov a prekladateliek v beletrii. Je autorkou monografie Odkedy dokážem myslieť, prekladám. Postavy prekladateľov a prekladateliek, tlmočníkov a tlmočníčok v súčasnej po nemecky písanej literatúre a spoluautorkou monografie Som prekladateľ. Jednoducho prekladateľ. Fikcionalizácia prekladu v próze Pascala Merciera. Je spoluzakladateľkou a dramaturgičkou festivalu literárneho prekladu TRANZ.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa