Miklavž Komelj: Liebestod anotácia
Miklavž Komelj (1973), živý slovinský klasik, skúma vo svojej poetickej tvorbe a obzvlášť v ústrednej zbierke Liebestod (2017) možnosti jazyka, pričom ponúka úplne iný, prekvapujúci pohľad na vzťah medzi životom a smrťou ako jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Komeljove básne patria medzi moje najobľúbenejšie, a tak som sa odvážila preložiť Liebestod do slovenčiny – do môjho nematerinského jazyka. Oslovila som vydavateľstvo FACE a Jána Gavuru, básnika, s ktorým som už spolupracovala a tušila som, že sa mu bude Komeljova filozofická, metafyzická poézia páčiť.
V tejto rozsiahlej antologickej knihe, ktorá má v slovinčine takmer 450 strán, nájdeme množstvo rôznorodých básnických foriem, referencií a citátov, Komelj rád využíva zvukovo-významový potenciál slov a slabík, mnohé básne majú blízko k vizuálnej poézii. Jeho základný básnický prostriedok je paradox – očividný už v názve zbierky, inšpirovanom Wagnerovou operou Tristan a Izolda. V slovenčine sme sa rozhodli vydať výber z knihy, preto som mala privilégium venovať sa len
tzv. preložiteľným básňam.
Na mnohých miestach sa síce ukázalo, že príbuznosť slovanských jazykov pri preklade pomáha, no nie vždy. Názov básne „Misel, sel“ bolo treba preložiť podľa významu a na úkor zvukovej stránky: „Myšlienka, posol.“ Preklad sa však často aj „neočakávane“ pošťastil. Spomeniem báseň „Archa-/njelovo / ucho // ani / tým najprázdnejším // rečiam / ľudí / ne- // dovolí / aby / ne- // boli / hlas-/ om.“ Tu síce došlo k miernemu posunu v obraze (so súhlasom autora), a tak „Archa“ nahradila slovinskú „Nadu“ – ako nádej, ale aj ako meno slovinskej poetky Nady Kavčič, ktorú mal autor pri písaní na mysli. A „om“ nahradil slabiku „ba“.
Slovenský Liebestod má 255 strán, obsah zbierky „požehnal“ aj samotný autor, ktorý má z prekladu nesmiernu radosť. Verím, že niečo podobné pri objavovaní tejto enigmatickej poézie zažijú aj slovenskí čitatelia a čitateľky.