Virginia Woolfová: Vlny anotácia
Virginia Woolfová, ikonická spisovateľka britského modernistického hnutia, je jednou z najvýraznejších postáv svetovej literatúry. Vlny, ktoré vyšli v roku 1931, patria medzi jej najexperimentálnejšie prózy. Dejovej línii dominuje ponor do vnútorného sveta šiestich postáv, ktorý je čitateľstvu sprostredkovaný cez ich alternujúce monologické „prehovory“. Cez individuálne, vysoko subjektívne prežívanie a vnímanie sledujeme osudy troch mužov a troch žien v rozličných životných etapách a nazeráme na ich meniaci sa vzťah k vonkajšiemu svetu i k sebe samým.
Ide o štylisticky náročný text, v ktorom sa hutné monológy postáv zachytené v zložitých vetných konštrukciách prelínajú s lyrickými pasážami s osobitou rytmikou a poetickosťou. Atypické spojenia, ambivalentné výrazy a odkrývanie ich významov boli len jednou z mnohých prekladateľských výziev. Absencia klasického rozprávača, ktorý by nám ponúkol oporu v kontexte či charakterizácii postáv, môže občas komplikovať pochopenie originálu. Woolfová nás hádže do Vĺn bez oporných bodov a musíme sa v nich naučiť plávať spolu s postavami. Hneď v úvode románu Bernard vyhlási: „I see a ring.“ Na prvý pohľad jednoduchá veta pomerne presne ilustruje prekladateľské dilemy, ktorých bolo v texte neúrekom. Vidí Bernard prsteň? Kruh? Prstenec? Bez popisu situácie netušíme, na čo sa pozerá ani kde sa nachádza, k dispozícii máme len jeho vnem. Prekladateľ/-ka si tak musí zvoliť riešenie, ktoré sa javí ako najvhodnejšie (omyl však vylúčiť nemožno). V tomto prípade sa z pôvodného „prsteňa“ nakoniec stal „kruh“, detailnejší rozbor textu totiž odhalil, že viaceré postavy vnímajú realitu cez geometrické tvary. Mnohovrstevnatosť výrazu a štylistická bohatosť robia z Vĺn text, ktorý verne zachytáva hĺbku a komplexnosť ľudskej skúsenosti.