Ada d’Adamo: Daria z pripravovaných kníh
Z taliančiny preložila Mária Štefánková
Milý Augias, Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom
Ak už naše predplatné mátePrihláste sa sa narodila roku 1967 v Ortone. Presťahovala sa do Ríma, kde vyštudovala tanec v Národnej akadémii tanca a následne divadelnú vedu a literatúru na univerzite La Sapienza. Najprv sa venovala modernému tancu, písala eseje predovšetkým o úlohe tela v umení a v tanci a spoluorganizovala divadelné a tanečné festivaly. V roku 2005 sa stala matkou postihnutého dievčatka. Pod vplyvom ťažkostí s opatrovaním invalidného dieťaťa sa roku 2008 rozhodla napísať list do relácie Corrada Augiasa, v ktorom sa sťažuje na nedostatočnú starostlivosť o rodiny s postihnutými deťmi a žiada o zavedenie interrupčného zákona v takýchto prípadoch. V roku 2013 začala písať autobiografickú knihu Come d’aria (Daria), inšpirovanú vzťahom s dcérou. V tom čase jej samej diagnostikovali rakovinu. Román vyšiel v januári 2023 vo vydavateľstve Elliot. V tom roku bol nominovaný na literárnu cenu Premio Strega a zároveň aj na viaceré ďalšie ceny (Premio Mondello, Premio Campiello, Premio Strega Giovani a Supermondello). Ada d’Adamo zomrela 1. apríla 2023 po dlhej ťažkej chorobe. Napriek pravidlám Premio Strega udeľovať cenu len žijúcim autorom kniha zostala v súťaži, dostala sa až do finále a napokon cenu získala. Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom
Ak už naše predplatné mátePrihláste sa (1951) je redaktorka a prekladateľka z taliančiny a z angličtiny. Prekladá najmä beletriu a detské knihy. Preložila asi 70 kníh, z ktorých si najviac cení tieto: Carlo Collodi: Pinocchiove dobrodružstvá, Gianni Rodari: Bol dvakrát barón Lamberto, Antonio Tabucchi: Pereira sa domnieva, Valerio Massimo Manfredi: Alexander Veľký, Alessandro Baricco: Bez krvi, Hrady hnevu, Italo Calvino: Keď cestujúci jednej zimnej noci, Susanna Tamaro: Choď za hlasom srdca, Paolo Giordano: Osamelosť prvočísel, Ľudské telo a Čierna a strieborná. Za knihu Massimo Montanari: Hlad a hojnosť bola ocenená Prémiou Mateja Bela v kategórii diel interdisciplinárnej a encyklopedickej povahy. Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom
Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
istý „superšikovný“ lekár nebol schopný zo sonografie zistiť, že moja dcéra sa narodí s vážnym poškodením mozgu. Dnes má moje dievčatko dva roky a trpí mnohonásobným postihnutím, čiže je stopercentný invalid. Chodíme po oddeleniach detskej neuropsychiatrie a rehabilitačných centrách a každý deň tu stretávam desiatky predčasne narodených detí. Sú väčšinou slepé alebo slabozraké ako väčšina predčasne narodených. No takmer vždy sa zrakové postihnutie spája aj s inými poškodeniami, mozgovými či motorickými, väčšinou nezvratnými. Za tie dva roky som spoznala rozpadnuté rodiny, zničené vzťahy, ženy v hlbokej depresii. Nie všetci majú fyzickú silu, psychické nastavenie, ekonomické prostriedky či kultúru, ktorú si vyžaduje boj s neúprosnou byrokraciou, s krutosťou niektorých lekárov a všadeprítomnou hrubosťou, so samotou, únavou a napokon aj so samým sebou a vlastnou neschopnosťou. A píšem Vám najmä v mene týchto ľudí. Aby sa cirkev, politika aj medicína prestali dívať na ženy ako na pobehlice, ktoré sa nevedia dočkať, kedy budú môcť zabiť vlastné dieťa. Potrat je bolestné a ťažké riešenie pre každú, čo sa preň rozhodne, ale je to rozhodnutie, ktoré treba umožniť. Hoci mi moja úžasná nedokonalá dcérka obrátila život naruby, zbožňujem ju.…Ada d’Adamo
Ada d’Adamo
Foto: Archív autorkyMária Štefánková
Foto: Petra BošanskáMária Štefánková
Podporte nás!