Pouličný futbal je len hra (o život)

Dario, Giovanni, Giuseppe a Rino nemajú ešte ani desať rokov, ale už tvoria štvoricu najšikovnejších malých futbalistov vo štvrti na severnej periférii Neapola. Naháňanie mýtickej lopty Super Santos vnáša štipku oranžovej radosti do monotónneho bloku činžiakov, zvuky hry narúšajú rytmus navlas rovnakých dní v tomto svete pušerov a lokálnych bosov, ktorí určujú kruté pravidlá bez akejkoľvek výnimky, pravidlá reality, čo neponúka nijaké alternatívy. Futbal je pre chlapcov závan čistého vzduchu, nádej zahniezdená v ich detských srdciach. A keď im miestny bos popri neobmedzenej dodávke nových supersantosiek ponúkne peniaze, aby hrali na priestranstve, kde sa predávajú drogy, majú pocit, že sa im sníva. Vyžaduje sa od nich jediné: spustiť krik, len čo sa zjaví policajné auto. Nie je ťažké pochopiť, že camorra využila práve futbal na to, aby chlapcov podriadila vlastným pravidlám. No za tie dlhé popoludnia zápasov „po americky“ štyria priatelia, s odretými kolenami, spotení a zadychčaní, pocítili chuť slobody. Zabudnúť na ňu bude ťažké. Aj o desať rokov neskôr, keď ich život postaví pred potrebu vrátiť sa k tejto spomienke, pred naliehavú nevyhnutnosť znovu sa do nej pohrúžiť, aby sa nemuseli definitívne zrieknuť toho, čo je v nich ľudské. Roberto Saviano, inšpirovaný skutočnými udalosťami a jednou zo svojich prvých poviedok, vdychuje na týchto stránkach život intímnemu a srdcervúcemu príbehu, ktorý je literárnou oslavou pouličného futbalu a zároveň bolestnou bájkou o drsnom prechode z detskej nevinnosti do veku dospelosti, ktorému sa nevyhne nikto, kto sa narodí v poranenej zemi. Jeho román nám znovu dáva pocítiť príchuť detstva a napĺňa nás istotou, že čisté srdce nemá ten, kto sa nemýli, nešpiní si ruky, ale skôr ten, kto nachádza odvahu každodennými skutkami meniť veci.

Stanislav Vallo

Foto: Archív autora

Stanislav Vallo

(1951) pôsobil štrnásť rokov ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a od roku 1991 v diplomatických službách ako veľvyslanec alebo zástupca veľvyslanca Slovenskej republiky v Ríme, Paríži, opäť v Ríme a v Bruseli. Z taliančiny preložil diela Umberta Eca, Itala Calvina, Giovanniho Boccaccia, Niccola Ammanitiho, Cesareho Paveseho, Dina Buzzatiho, Gianfranca Calligaricha a ďalších.