Medzinárodný prekladateľský seminár v Kremnici z prekladateľskej dielne

Koncom mája 2024 (27. 5. – 1. 6. 2024), len pár týždňov po skončení prekladateľského workshopu ViceVersa, Kremnicu opäť obsadili prekladateľky a prekladatelia. Bolo to pri príležitosti 200. výročia narodenia významného obyvateľa mesta Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského. Medzinárodný prekladateľský seminár bol súčasťou Zechenterovho týždňa, ktorý priniesol množstvo ďalších zaujímavých kultúrnych podujatí. Seminár usporiadalo o. z. Mona Sentimental v spolupráci s mestom Kremnica. Stretli sa na ňom prekladateľky a prekladatelia slovenskej literatúry do poľštiny, češtiny, maďarčiny, nemčiny a angličtiny: Mirko Kraetch, Marie-Theres Cermann, Júlia Sherwood, Tünde Mészáros, Lubomír Machala, Katarzyna Dudzic-Grabińska, Miłosz Waligórski, Krzysztof Wołosiuk a ďalší. Spisovateľskými hosťami boli Katarína Kucbelová, Michal Hvorecký a Richard Pupala. Odbornú časť seminára tvorili literárnovedecké príspevky Radoslava Passiu, Andreja Zahoráka, Magdolny Balogh a Szilvie Szarka a prednáška Magdy Vášáryovej. Seminár z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Medzinárodný vyšehradský fond. Ďalšími partnermi boli Mestské kultúrne stredisko v Kremnici, Kultúrne centrum Akropola (spravuje ho o. z. 1115), DoSlov (občianske združenie literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov) a nadácia Három Holló/Drei Raben. Garantom podujatia bol Ústav slovenskej literatúry SAV. O svojich dojmoch z májového týždňa napísala Katarzyna Dudzic-Grabińska.

Pozvánka na Medzinárodný prekladateľský seminár v Kremnici bola pre mňa milým prekvapením, ale hneď mi napadlo: veď v Poľsku sú viacerí slovakisti a prekladatelia, ktorí sa sústredenejšie venujú skúmaniu literárneho života, tak prečo ja? Táto záhada sa rýchlo vyjasnila. Ukázalo sa, že do Kremnice príde Katarína Kucbelová, ktorej prvý román Čepiec som mala česť preložiť do poľštiny, a že tam budú viacerí jej prekladatelia, vďaka čomu budeme mat možnosť porovnať si prekladateľské skúsenosti s jej tvorbou.

Prvé, čo som musela spraviť, bolo skontrolovať na mape, kde tá Kremnica vlastne je. Geografia nikdy nebola mojou silnou stránkou. Ako sa tam dostať? Hoci vlastním vodičák aj auto, vyhýbam sa dlhým trasám. Krátkym trasám vlastne tiež. Potešilo ma, že sa na seminár chystajú aj dvaja prekladatelia slovenskej literatúry do poľštiny – Miłosz Waligórski a Krzysztof Wołosiuk, lebo o prvom som veľa počula, no v živote sme sa nestretli, a o druhom som síce aj počula, aj sme sa stretli, no veľmi krátko a len sme prehodili zopár zdvorilostných viet. Tentoraz to bude úplne iné – strávime spolu skoro týždeň, obklopení krásnou prírodou a magickou atmosférou historického mestečka, celé dni prediskutujeme… A existuje šanca, že kolegovia majú lepší vzťah k automobilovej doprave a pohodlne sa zveziem do Kremnice, minimálne z nejakého mesta na juhu Poľska.

Omyl.

Krzysztof síce prišiel autom, no z Budapešti, kde býva a pracuje, a ako pasažier Magdolny Balogh, literárnej vedkyne a prekladateľky do maďarčiny. Miłosz mi hneď napísal, že príde z Nového Sadu, kde žije, a že ho čakajú dva rôzne autobusy, a potom asi pôjde peši popri železničnej trati. Nakoniec som aj ja dorazila s viacerými prestupmi, unavená, trošku nervózna a vzrušená z toho, čo prinesú najbližšie dni.

Čo prišlo, bolo niekoľko veľmi intenzívnych a inšpiratívnych dní. Prevládala uvoľnená, priateľská, ale vecná atmosféra. Nabitý program s odstupom času môžem rozdeliť do troch kategórií.

Prvou boli prednášky predstaviteľov akademického prostredia. Radoslav Passia prezentoval vybrané témy, problémy a knihy z najnovšej slovenskej literatúry. Lubomír Machala porovnal tvorbu českých a slovenských prozaičiek z posledných rokov. S prednáškou zameranou na teóriu prišiel Andrej Zahorák, ktorý opísal interpretačné, recepčné a transferové špecifiká v preklade slovenskej beletrie do nemčiny. Silvia Szarka predniesla niekoľko úvah o kultúrnom prevrate v translatológii. Magdolna Balogh rozprávala o recepcii slovenskej literatúry v Maďarsku v období rokov 1990 – 2023. Posledný deň Magda Vášáryová predniesla esej Stredná Európa v období uskutočňovania svojich národných mesianistických myšlienok, čím otvorila sociologickú a politickú diskusiu aj na tému súčasného Slovenska.

Do druhej kategórie patrili prednášky a work­shopy vedené prekladateľmi a prekladateľkami – praktické aj informačné. Tünde Mészáros, Lubomír Machala a Mirko Kraetsch pripravili workshopy, na ktorých vznikol priestor na zlepšovanie kompetencií, porovnanie techník a otvorenú diskusiu o spôsoboch práce s textom. Samozrejme, skoro každá hodina strávená medzi účastníkmi seminára bola plná spoločných úvah a reflexií, no stretnutie s tromi skúsenými odborníkmi vo forme workshopu pridalo tým niekoľkým dňom vnútorný rytmus. Spolu s pozvánkou do Kremnice sme dostali možnosť navrhnúť vlastné témy prezentácií, a tým aj dotvoriť program. Júlia Sherwood porozprávala o svojom boji s veternými mlynmi, ktorým je šírenie slovenskej literatúry v Anglicku. Krzysztof Wołosiuk siahol do poľských prekladov Rudolfa Slobodu, lebo sa venuje tvorbe toho spisovateľa, žiaľ, v Poľsku stále skôr neznámeho. Mne sa podarilo ukázať zopár styčných bodov medzi poľským a slovenským divadelným svetom, zvlášť upozorniť na pripravované a publikované preklady súčasnej slovenskej dramatiky.

Tretím druhom stretnutí boli diskusie so slovenskými spisovateľmi, ktorí prijali pozvanie na seminár a istým spôsobom sa stali aj kľúčom k výberu prekladateľov. Michal Hvorecký sa zúčastnil na dvoch debatách so svojím prekladateľom do nemčiny Mirkom Kraetschom – z toho na jednej v knižnici pre miestnu mládež. Richard Pupala sa vďaka diskusii so svojou prekladateľkou do maďarčiny, Tünde Mészáros, ale aj vďaka tomu, že býva neďaleko Kremnice, stal dobrým duchom celého seminára.

Nebudem tajiť, že najdôležitejšia pre mňa osobne bola už spomínaná Katarína Kucbelová, s ktorou som sa naposledy videla vo svojom rodnom Vroclave, na galavečere pri odovzdávaní stredoeurópskej ceny Angelus, na ktorú bola nominovaná. Tých pár hodín strávených v priateľských rozhovoroch s autorkou bolo veľmi cenných, lebo aj keď žijeme vo veľmi prepojenom svete a teoreticky sa môžeme kontaktovať každý deň, predsa nič nenahradí prirodzené puto, ktoré vzniká, keď sme vedľa seba. A nie je potom nič príjemnejšie, ako pracovať s textom človeka, ktorého máme autenticky radi.

Foto: Rokko Juhász

Lubomír Machala, Kucbelovej prekladateľ do češtiny, moderoval debatu o románe Čepiec s jej prekladateľkami do ďalších jazykov, s Tünde Mészáros, s Júliou Sherwood a so mnou. Mali sme možnosť vziať do rúk čerstvé anglické vydanie Čepca a kvôli reklame, ale aj pre potešenie sme nahrali krátke video pre britský projekt Translators Aloud.

Okrem prekladateľského seminára sa v Kremnici v tých dňoch konali aj slávnosti k dvojstému výročiu narodenia spisovateľa, publicistu, cestovateľa, botanika, lekára a mineralóga G. K. Zechentera Laskomerského. Občianske združenie Mona Sentimental sa aktívne usiluje o to, aby bola zrekonštruovaná Zechenterova vila a aby v nej mohol vzniknúť Európsky literárny dom. Vďaka tomu sme sa mohli zúčastniť na večerných podujatiach pre verejnosť, ako bolo napríklad letné kino či prezentácia projektu Európsky literárny dom. Vyvrcholením celého týždňa bol záverečný galavečer v kultúrnom centre Akropola, počas ktorého si prevzali ocenenia školáci (za účasť v súťaži venovanej Zechenterovej pamiatke), miestna zaslúžilá učiteľka slovenčiny aj uznávaný lekár. Veľmi milým prekvapením uprostred tohto dojímavého večera bolo udelenie ceny účastníkovi seminára Miłoszowi Waligórskemu za jeho sústredené úsilie a prácu, ktorú vykonáva pre slovenskú literatúru. Ocenenie pre prekladateľa je stále niečo vzácne, sme zvyknutí byť skôr niekde v tieni. Aj preto nám tá príjemná udalosť na konci spoločne stráveného týždňa dodala dobrú náladu.

Prišli sme do Kremnice z rôznych miest v Európe, väčšinou sme sa na chvíľu odtrhli od počítačov, od stresu a samoty, charakteristickej pre toto povolanie. Je jednoduché zabudnúť, prečo sa venujeme literárnemu prekladu, keď bojujeme s nedostatočným financovaním, nízkym záujmom zo strany vydavateľstiev, keď berieme na seba úlohy recenzentov, literárnych agentov, redaktorov, promotérov a obhajcov. Neraz sa stáva, že kým sa nám podarí dostať preklad do rúk čitateľa, prejdú roky. A veľakrát každá nová kniha znamená boj od začiatku. Preto považujem dobrú náladu za dôležitú. A dôležité je stretnúť sa v skupine podobne rozmýšľajúcich ľudí, nabrať inšpiráciu a poučiť sa z ich skúseností. To všetko by nebolo možné bez zanietenej práce organizátoriek, najmä Renaty Deákovej.

Katarzyna Dudzic – Grabińska

Katarzyna Dudzic – Grabińska

Foto: Przemysław Jendroska

Katarzyna Dudzic – Grabińska

je bohemistka, divadelná a rozhlasová režisérka, prekladateľka z češtiny a slovenčiny do poľštiny. Preložila okrem iného niekoľko kníh Jaroslava Rudiša a román Kataríny Kucbelovej Čepiec, nominovaný na stredoeurópsku literárnu cenu Angelus v roku 2023. Spolupracuje s viacerými festivalmi – divadelnými, literárnymi aj filmovými. Ako režisérka a dramaturgička pracovala v Divadelnom ústave v Bratislave, v divadlách Teatr Polski w Podziemiu, Wrocławski Teatr Współczesny a Teatr Polskiego Radia.