Georgi Gospodinov: Úkryt času anotácia
Román dnes päťdesiatšesťročného Georgiho Gospodinova Úkryt času vyšiel v origináli v roku 2020, rýchlo bol preložený do viacerých jazykov a v roku 2023 zaň autor získal prestížnu Medzinárodnú Bookerovu cenu.
Úkryt času nemá štruktúru klasického románu, patrí do kategórie próz, aké sa už desaťročia označujú ako postmoderné, preto kladie vysoké nároky na čitateľa. Stretáva sa v ňom fantázia s realitou, irónia s nežnou melanchóliou a smútkom; dej sa odohráva vo Švajčiarsku, v USA, v autorovej domovskej krajine, ale aj inde. Prozaik originálnym spôsobom vypovedá o osudoch Európy a Bulharska v 20. storočí aj o ich prítomnosti, rozpráva o ľuďoch, ktorých existenciu poznačila totalita, ale aj búrlivé premeny spoločenských systémov v 90. rokoch. Dôležitá v ňom je kategória času a vedomie pominuteľnosti. V popredí fiktívneho príbehu stojí Klinika minulosti, v ktorej sa má prinavracať pamäť ľuďom postihnutým jej stratou, demenciou či Alzheimerovou chorobou, a referendum v európskych krajinách o tom, ktoré desaťročia 20. storočia považujú ich obyvatelia za najúspešnejšie.
Keď mi vydavateľstvo ponúklo Úkryt času na preklad, nemohol som to odmietnuť, lebo príležitostí preložiť niečo z bulharčiny nie je veľa. Pravda, poznal som predchádzajúci autorov román Fyzika smútku, preto som vedel, že prekladanie bude náročné. Špecifická je kompozícia, výstavba súvetí, prelínanie rôznych románových časov. V diele je množstvo literárnych a kultúrnych odkazov. Tie, ktoré sa viažu na svetové kultúrne dedičstvo, som „priamo“ transformoval do slovenčiny, no tie, ktoré sú úzko späté s bulharským kontextom, sa nezaobišli bez prekladateľských poznámok – v opačnom prípade by boli pre nášho čitateľa nezrozumiteľné.