O preklade do slovenčiny v číslach alebo Viditeľné trhliny jednej neviditeľnej profesie z prekladateľskej dielne

Slovenský knižný trh má niekoľko kľúčových špecifík. Okrem toho, že je relatívne malý, vyznačuje sa aj neobvykle silnou konkurenciou kníh v iných jazykoch. Značná časť čitateľov tradične siaha po českých prekladoch¹, ktorých popularita však v posledných rokoch pozvoľna klesá. Súčasne s tým rastie podiel ostatných cudzích jazykov, čo možno pripísať najmä dynamicky rastúcej obľube kníh v angličtine – a to nielen originálov, ale aj titulov preložených do tohto jazyka z iných svetových literatúr. Presnejší obraz o pomere jednotlivých jazykov na trhu ponúkajú nasledujúce grafy²:

Podiel predaja podľa jazykov – Obrat

Podiel predaja podľa jazykov – Tituly

1) Nepomer medzi vysokým zastúpením českých titulov v ponuke (41 %) a ich podstatne nižším podielom na obrate (13,5 %) poukazuje na dôležitú úlohu slovenských distribútorov pri formovaní trhu. Zabezpečovaním jednoduchej a cenovo dostupnej distribúcie českých kníh sa stávajú kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje konkurenčné prostredie a čitateľské návyky na Slovensku.
2) Graf pochádza zo stránky Združenia vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska: https://zvks.sk/en/vyvoj-trhu-2023/. Cit. 10. 7. 2025.

Vzhľadom na veľkosť trhu a čitateľstva však u nás vychádza pomerne veľa prekladov do slovenčiny: okolo 2 600 titulov ročne.³ Pritom aby bol titul ziskový, musí sa z neho predať zhruba nad 3 000 kusov. Väčšina kníh túto hranicu nedosiahne, a tak musia vydavatelia buď dofinancovať menej ziskové tituly ziskami z bestsellerových, alebo sa spoľahnúť na štipendiá a granty.

V literárnej a prekladateľskej komunite už dlhší čas rezonuje, že naša profesia prechádza náročným obdobím. Pocit rastúcej neistoty a zhoršujúcich sa podmienok teraz bližšie mapujú aj čerstvé údaje z prieskumu, ktorý na prelome marca a apríla 2025 zrealizovala profesijná organizácia DoSlov. So 107 odpoveďami poskytuje reprezentatívny pohľad na súčasnú podobu profesie. Jeho výsledky poukazujú na viacero závažných trendov a potvrdzujú, že povolanie literárneho prekladateľa čelí zásadným výzvam a tlaku, ktorý môže viesť k postupnej amaterizácii.

Budúcnosť profesie ohrozuje pritom viacero faktorov pôsobiacich v nešťastnej súhre – od ekonomického tlaku cez nástup umelej inteligencie až po oslabovanie kultúrnych inštitúcií a neistotu v systéme podpory. Tento článok sa ponára do výsledkov prieskumu, aby pomenoval tieto výzvy a ukázal, v akých podmienkach dnes vzniká prekladová literatúra, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nášho kultúrneho priestoru.

Profil literárne… j prekladateľ… ky

Na Slovensku sa literárnemu prekladu venuje výrazne viac žien (88,8 %) ako mužov (11,2 %). Prekladateľsko-tlmočníckej profesii síce v Európe aj u nás dominujú ženy, ale ich pomer sa zvyčajne pohybuje takmer vo všetkých prieskumoch okolo 7 : 3, a to v podskupine literárnych prekladateľov, ale aj v širšej množine (ne)literárnych prekladateľov a tlmočníkov (napr. CEATL 2020: 71 % : 29 %; Djovčoš – Šveda 2023: 68 % : 23 %⁴). Literárny preklad je teda na Slovensku obzvlášť výrazne ženskou profesiou.

Podobne ako v predchádzajúcich prieskumoch o. z. DoSlov (2019, 2021), aj v tomto boli zastúpené všetky vekové skupiny. Mimoriadne potešujúce je slušné zastúpenie najmladšej generácie, ktoré napovedá, že v knižnom preklade priebežne dochádza ku generačnej výmene, a vyvracia mýtus, že literárnemu prekladu dominujú etablovaní prekladatelia, ktorí medzi seba s nevôľou púšťajú mladých kolegov.⁵

3) Vychádzame z poslednej prístupnej Správy o knižnom trhu Združenia vydavateľstiev a kníhkupcov Slovenska z roku 2022, podľa ktorej bol počet titulov preložených do slovenčiny v danom roku 2 655. Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR. Správa o knižnom trhu 2021_2022. Bratislava: Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR, [s. a.]. Dostupné na: https://zvks.sk/wp-content/uploads/2023/11/SoKT_21_22.pdf. Cit. 10. 7. 2025.
4) Djovčoš, Martin; Šveda, Pavol. Premeny prekladu a tlmočenia. Bratislava: Univerzita Komenského, 2023. ISBN 978-80-223-5651-0, s. 54.
5) Tento trend potvrdzuje aj fakt, že 7,5 % opýtaných má na konte zatiaľ len jeden knižný preklad.

Vek

Literárnemu prekladu sa na Slovensku venujú takmer bez výnimky ľudia s vysokoškolským vzdelaním (99 %), pričom až 65,4 % vyštudovalo trans­latológiu a 92,5 % buď translatológiu, alebo iný filologický odbor. Knihy do slovenčiny teda prekladajú odborníčky a odborníci pôsobiaci v odbore, ktorý vyštudovali.

Vzdelanie

Na Slovensku sa takmer nikto neživí prevažne (viac ako 50 % príjmov z literárneho prekladu uviedlo len 16,8 %) alebo výlučne literárnym prekladom. 5,6 % respondentov síce uviedlo, že celý ich príjem pochádza výlučne z literárneho prekladu, z iných otázok však vyplynulo, že viacerí z nich boli poberateľmi dôchodkov či iných sociálnych dávok alebo mali príjem z inej činnosti, než je literárny preklad. Po odrátaní týchto respondentov sa prekladom živilo len 2,8 % respondentov, pričom treba poznamenať, že išlo len o podiel príjmov za rok 2024 – dlhodobo sa na Slovensku literárnym prekladom neživí takmer nikto.

Podiel príjmov z literárneho prekladu na celkových príjmoch v r. 2024:

V dotazníku sme sa prekladateliek a prekladateľov pýtali aj na to, či boli niekedy vo svojej kariére nútení venovať sa literárnemu prekladu v menšej miere, než chceli. Až 72 respondentov odpovedalo kladne. Absolútna väčšina uvádzala zlé finančné ohodnotenie, prípadne dôvody úzko súvisiace s nízkymi sadzbami za preklad.

„… venujem [sa] takmer výlučne knižnému prekladu. No aby som nás uživila, musím často brať aj viacero kníh naraz, samozrejme, trpí tým nielen práca, ale najmä môj čas s rodinou a zdravie. Idem od vyhorenia do vyhorenia. Okrem toho mám niekoľko rokov aj stálu brigádu […], aby som mala istotu stáleho príjmu a že bude z čoho zaplatiť odvody.“

„Literárny preklad vnímam ako svoje hobby, vyhradzujem si naň vždy dostatok času na úkor iných osobných aktivít, nie však na úkor pracovných povinností.“

„… rada by som sa venovala literárnemu prekladu oveľa viac, ale z finančných dôvodov si to nemôžem dovoliť – nevyžila by som (a to nemám rodinu ani hypotéku).“

Prekladatelia ďalej uvádzali vysoké odvodové zaťaženie, dlhé čakanie na honorár, nepravidelnosť príjmov z literárneho prekladu a nestálosť pracovných zákaziek, vyčerpanosť a vyhorenie – lebo veľká časť respondentov prekladá knihy po večeroch a po víkendoch popri trvalom pracovnom pomere –, a tiež neschopnosť skĺbiť literárny preklad so starostlivosťou o deti a s finančným zabezpečením rodiny. A, samozrejme, treba dodať, že nie všetko sa dá kvantifikovať a umelecký prekladateľ sa nestáva profesionálom len počtom preložených normostrán, ale hlavne kultivovaním a scitlivovaním vnímania a vyjadrovania práve cez umenie, a na to nám neostáva energia ani čas:

„… chcela by som aj celkovo viac čítať a vzdelávať sa, ale ťažko na to nájsť čas.“

Pracovný profil literárnych prekladate… liek

Medzi najčastejšie profesie a špecializácie literárnych prekladateľov a prekladateliek patrí neliterárny preklad, tlmočenie a redakcia. Knihy tiež prekladajú učitelia, vedkyne, novinári, dramaturgičky a iní pracovníci a pracovníčky v oblasti kultúry.

Väčšina z týchto pridružených špecializácií je ohrozená, a to hneď z dvoch smerov. Mnoho z nich, najmä práca v kultúrnych inštitúciách či neziskovom sektore, je priamo závislých od systému štátnej podpory, ktorý je v súčasnosti nestabilný. Ďalšie časté zdroje príjmov, ako neliterárny preklad (vrátane audiovizuálneho), marketing či výučba jazykov, zároveň čelia tlaku nastupujúcej umelej inteligencie, ktorá v týchto oblastiach už reálne mení trhové podmienky. Spolupôsobenie týchto nepriaznivých faktorov ohrozuje samotnú podstatu fungovania literárnych prekladateľov, ktorí sú závislí od diverzifikácie svojich príjmov. Ak sa tento krehký model naruší, je pravdepodobné, že mnohí z nich si v snahe o finančnú stabilitu nájdu zamestnanie na plný úväzok a ich kapacita venovať sa časovo náročnému literárnemu prekladu sa radikálne zníži, ak úplne nezanikne.

Honorár

Podľa posledného prieskumu došlo na Slovensku po takmer 30-ročnej stagnácii k miernemu zvýšeniu priemernej sadzby za literárny preklad na 8,1 €/NS⁶. Na základe doterajších prieskumov DoSlovu zároveň môžeme konštatovať, že honoráre sa od r. 2016 síce pomaly, ale konštantne zvyšujú. Netreba však zabúdať, že kým za posledných 30 rokov honoráre nominálne vzrástli o 2 eurá za normostranu, ich reálna hodnota rapídne klesla. Prekladateľ musí preložiť mesačne stále viac normostrán, aby dosiahol na priemernú mzdu v hospodárstve, nehovoriac o tom, že takmer všetci literárni prekladatelia majú vysokoškolské vzdelanie vo svojom odbore. Aby prekladatelia dosiahli na priemernú mzdu vysokoškolsky vzdelaného človeka na Slovensku⁷, museli by mesačne preložiť až 247 NS. A stále hovoríme len o „prekladaní strán“, opomínajúc všetky pridružené činnosti literárneho prekladu, ako sú čítanie diela pred prekladom, štúdium kontextu a reálií, zakomponovanie redakčných úprav, administratíva atď. V otázke o spokojnosti s finančným ohodnotením, kde mali respondenti vyjadriť svoju (ne)spokojnosť na škále od 1 po 5 hviezdičiek (pričom 1 hviezdička znamenala veľmi nespokojný/-á), až 82 % zaškrtlo 1 alebo 2 hviezdičky.

Vývoj honorárov 2016 – 2024⁸

6) Na porovnanie, prieskum Slovenskej asociácie prekladateľov a tlmočníkov (SAPT) z roku 2024 uvádza priemernú sadzbu za tzv. autorský preklad vo výške 10,08 €/NS, pričom tento údaj vychádza z odpovedí 18 respondentov. Výrazný rozdiel oproti prieskumu DoSlovu možno čiastočne vysvetliť odlišnou metodikou: dotazník SAPT-u neobsahoval spresnenie, aby respondenti do sadzby nezahrnuli prípadnú grantovú podporu, čo mohlo priemernú sadzbu navýšiť. K vyššiemu priemeru mohlo prispieť aj to, že členovia SAPT-u (primárne neliterárni prekladatelia a tlmočníci) sa v rámci knižného prekladu pravdepodobne častejšie orientujú na lepšie platené neumelecké žánre a zároveň sú zvyknutí na aktívnejšie dojednávanie sa o cene. Porov. Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov. Výsledky prieskumu trhu a sadzieb za rok 2024. Bratislava: SAPT, 2024. Dostupné na: https://www.sapt.sk/wp-content/uploads/2025/06/Vysledky-prieskumu-trhu_SAPT_2024.pdf. Cit. 14. 7. 2025.
7) Všetky údaje o priemerných mzdách pochádzajú zo Štatistického úradu Slovenskej republiky.
8) Priemerný honorár bol vypočítaný zo sadzieb uhradených priamo zadávateľom, bez započítania grantovej podpory, ktorú respondenti podľa inštrukcií do sumy nezahrnuli. Z analýzy sme vylúčili preklady vytvorené bez nároku na honorár a tiež prípady, kde bol honorár z dôvodu poberania grantu nulový alebo symbolický (t. j. nižší než akákoľvek sadzba uvedená respondentom bez grantu).
Podobný vývoj mapujú vo svojich pravidelných prieskumoch aj Martin Djovčoš a Pavol Šveda. Pozri napríklad: Djovčoš, Martin – Šveda, Pavol. Mýty a fakty o preklade a tlmočení na Slovensku. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2017. ISBN 978-80-224-1566-8 a Djovčoš, Martin – Šveda, Pavol. Premeny prekladu a tlmočenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2023. ISBN 978-80-223-5651-0.

Aktuálny mediánový honorár za literárny preklad je 7,5 €/NS, čiže honorár polovice respondentov je minimálne 7,5 €/NS. Zvýšila sa aj smerodajná odchýlka – údaj, ktorý hovorí, o koľko sa v priemere jednotlivé čísla v súbore odchyľujú od aritmetického priemeru – na 2,1 (DoSlov 2019: 1,59; DoSlov 2021: 1,66). Znamená to, že honoráre sa oproti minulým prieskumom trochu „rozkývali“ a už to nie je „tých istých 6-7 €“ bez ohľadu na vydavateľstvo, náročnosť titulu, východiskový jazyk a podobne (viac v časti Honoráre v súvislostiach). Takmer výlučne pritom išlo o pozitívne odchýlky smerom nahor (97 % respondentov dostalo za preklad minimálne 6 €/NS a 83 % minimálne 7 €/NS).

Na porovnanie, podľa posledného prieskumu CEATL-u z roku 2020 (a odvtedy sa sadzby za preklad takmer určite zvýšili) je európsky priemer 18,6 €/NS⁹. Zo susedných krajín najlepšie platia rakúske vydavateľstvá (28,7 €/NS) a situácia v ostatných krajinách V4 je, naopak, veľmi podobná tej na slovenskom knižnom trhu.

Honoráre za preklad vo V4¹⁰

Obraz o nízkom ohodnotení literárneho prekladu dopĺňa aj údaj o sadz­bách za neliterárny preklad na Slovensku, ktorý je podľa posledného prieskumu združenia prekladateľov a tlmočníkov SAPT 18 €/NS¹¹.

9) CEATL. Survey on Working Conditions 2020. Summary Report. Bruxelles: CEATL, 2020. Dostupné na: https://www.ceatl.eu/wp-content/uploads/2023/05/GeneralReportSummaryVersion.pdf. Cit. 30. 6. 2025.
10) Porov. Sigmundová, Barbara. Podmienky na literárny preklad v krajinách V4 – reportáž z diskusie na festivale TRANZ. In Verzia 2/2025. Dostupné tu. Cit. 29. 6. 2025. Informácie o situácii v Maďarsku čerpáme z Magyar Műfordítók Egyesülete. A Magyar Műfordítók Egyesületének minimáltarifa-ajánlása. Budapest: Magyar Műfordítók Egyesülete, 2024. Dostupné tu. Cit. 14. 7. 2025.
11) Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov. Výsledky prieskumu trhu a sadzieb za rok 2024. Bratis­lava: SAPT, 2024. Dostupné tu. Cit. 30. 6. 2025.

Honoráre v súvislostiach

Medzi honorármi žien (8,1 €/NS) a mužov (7,7 €/NS) sa neukázal štatisticky významný rozdiel a približne rovnako zarábali aj prekladatelia bez ohľadu na vek. Honoráre mierne variovali v jednotlivých krajoch – vo všeobecnosti sa dá povedať, že prekladatelia žijúci na východnom Slovensku mali honoráre nižšie ako priemer a na západnom Slovensku boli, naopak, honoráre o niečo vyššie.

Honorár za preklad 1 NS podľa krajov (€/NS)

Žiaľ, ani v tomto prieskume sa neukázala súvislosť medzi vzdelaním a výškou honorára: respondenti s translatologickým vzdelaním dokonca veľmi mierne zaostali za priemerom.

Honorár vs. vzdelanie

Rovnako žalostný je aj vzťah prekladateľských skúseností (rátaných podľa počtu preložených titulov) a výšky honorára. Úplní začiatočníci majú vyšší honorár než viac či menej skúsení prekladatelia.

Honorár vs. skúsenosti

Na druhej strane sa však preukázala mierna závislosť výšky honorára od náročnosti¹² prekladaného titulu a žánru. Prekladatelia „náročnejších“ titulov zarobili prekladom jednej normostrany trochu viac (aj keď hodinovú sadzbu mali často nižšiu) a lepšie platené boli aj žánre, ktoré sa (zjednodušujúco) považujú za náročnejšie. Priemerný honorár „skúsených“ prekladateľov teda do istej miery mohli stiahnuť nadol prekladatelia, ktorí sa venujú prekladu nižšie honorovaných žánrov či menej náročnej literatúre. Zo žánrových odchýlok od priemeru stojí za zmienku nadpriemerný honorár za preklad detskej literatúry a literatúry pre deti a mládež (8,6 €/NS). Môže to byť sčasti spôsobené tým, že detské knihy s kratším rozsahom sú u nás často honorované paušálne. V niektorých európskych krajinách bývajú sadzby za preklad detskej literatúry nižšie, ako je priemer, čo sa, našťastie, netýka Slovenska. Konzistentne vyššia býva aj sadzba za preklad reportážnej, dokumentárnej a životopisnej literatúry (9,5 €/NS), pričom priemerný honorár ťahá nahor pravdepodobne hlavne reportážna literatúra, ktorej preklad je často výzvou z dôvodu náročných reálií, aktuálnych výrazov, ktorých preklad ešte nie je ustálený a pod.

12) „Náročnosť“ prekladaného titulu, pravdaže, nie je objektívny ukazovateľ. Vzhľadom na dlhodobo homogénne honoráre sme sa však rozhodli merať ju aspoň aproximatívne, a to ako čas strávený prekladom jednej normostrany.

Honorár vs. žáner

Honorár vs. prekladateľská náročnosť titulu

Aj v poslednom prieskume sme vyvrátili mýtus, že ceny ťahajú nadol malé vydavateľstvá, ktoré nevydávajú dostatočný počet bestsellerových titulov, a teda nemajú ani dostatočný rozpočet na adekvátne prekladateľské honoráre. Ukazuje sa, že je to presne naopak: Najvyššie sadzby ponúkajú práve menšie a stredne veľké vydavateľstvá (v priemere 8,8 €/NS), pričom viac ako tretina respondentov prekladajúcich pre tieto vydavateľstvá mala honorár 10 a viac €/NS.

Honorár vs. veľkosť vydavateľstva

Honorár a jazyk

Slovenskému knižnému trhu dominujú preklady z angličtiny. Takmer polovica respondentov (48,6 %) preložila svoj posledný titul z angličtiny. V poslednom prieskume sa ukázal aj rozdiel v sadzbách za preklady z anglického (7,4 €/NS) a „neanglických“ jazykov (9 €/NS). Zastúpenia ostatných jazykov neboli štatisticky reprezentatívne, preto neuvádzame priemerné sadzby samostatne za jednotlivé jazyky, ale vo všeobecnosti možno povedať, že priemerná cena za NS bola nižšia ako 8 eur len pri troch jazykoch, pričom v dvoch prípadoch za to pravdepodobne mohli znížené honoráre z dôvodu poberania štipendia na preklad a v treťom prípade sa do prieskumu zapojil len jeden respondent v danej jazykovej kategórii, preto výsledok nie je výpovedný.

Honorár ≠ odmena za vytvorenie diela

Odmena za preklad literárneho diela by sa mala podľa autorského zákona skladať z odmeny za vytvorenie diela a odmeny za jeho použitie. Na Slovensku bola donedávna druhá spomínaná zložka len formalitou. Nízke sadzby za preklad jednej normostrany (6 – 8 €/NS), ktoré vo väčšine prípadov nemožno považovať za adekvátne odmeny ani za vytvorenie diela, boli v zmluvách len formálne rozdelené na odmenu za jeho vytvorenie a použitie.

Spôsob vyplatenia odmeny za použitie diela

V roku 2022 sa na slovenskom trhu s prekladovou literatúrou udiali dve zmeny, ktorých cieľom bolo regulovať tieto praktiky. Po prvé, Fond na podporu umenia doplnil v podprograme 1.5.6, v ktorom sa môžu uchádzať o dotáciu vydavatelia prekladov umeleckej literatúry, podmienku, že „FPU bude akceptovať výdavky na autorské honoráre iba v tom prípade, ak budú vyplatené na základe podielových autorských zmlúv“. Po druhé, 25. marca 2022 vstúpil do platnosti novelizovaný autorský zákon (§ 69 ods. 4), ktorý presne vymedzuje podmienky, keď licenčná odmena môže byť dohodnutá ako jednorazová platba. V poslednom prieskume sa skutočne objavil vyšší počet podielovo vyplácaných licencií: z respondentov, ktorí sa k tejto otázke vyjadrili, malo 16,3 % (DoSlov 2021: 2 %) licenciu buď úplne, alebo sčasti vyplatenú podielovo. Percento podielovo vyplatených licencií je však stále nízke, nehovoriac o tom, že často ide len o ďalšiu formalitu a mnohí prekladatelia, ktorí sa s vydavateľstvom dohodli na podielovej licencii, reálne nedostanú za použitie svojho diela nič. V zmluvách je totiž často uvedené, že prekladateľ dostane vyplatenú odmenu len v prípade, ak sa predá stanovený počet výtlačkov; v prípade druhého vydania knihy; ak zisky prekročia nejakú sumu a podobne. Tieto podmienky sú pritom na slovenskom knižnom trhu často nedosiahnuteľné. Aj čísla z posledného prieskumu naznačujú, že spomínané regulácie sa zatiaľ premietli do zmlúv len v minimálnej miere: zo 14 respondentov, ktorí podpísali zmluvu k poslednému prekladu v r. 2023 alebo neskôr a zároveň poberali na preklad štipendium od FPU, mali len 2 licenciu nastavenú podielovo a zo všetkých respondentov, ktorí podpísali zmluvu v rovnakom období, malo licenciu nastavenú podielovo len 15,6 %.

Spôsob vyplatenia honorára

Problémom nie sú len nízke honoráre, ale aj spôsob ich vyplácania.­
Až 39,2 % respondentom vyplatilo vydavateľstvo značnú časť honorára alebo dokonca celý honorár až po vydaní knihy. Dlhé čakanie na honoráre najviac potrápilo prekladateľov počas pandémie ochorenia COVID-19, keď sa výrazne posúvali edičné plány, ale so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou je to čoraz pálčivejší problém aj v súčasnosti. Prekladatelia sa v otvorených otázkach opakovane sťažujú na neskoré vyplácanie honorárov – v kombinácii s nízkymi honorármi to prispieva k neuržateľnosti našej profesie.

„Odhliadnuc od výšky honoráru je najväčším negatívnym faktorom dlhé čakanie na honorár (vo väčšine prípadov).“

„… počas posledných 3 rokov sa mi takmer pri každej knihe stalo, že vydavateľstvo výrazne meškalo s platbou honorára, v niektorých prípadoch zaplatili až po 2 urgenciách. Na príjem z lit. prekladu sa preto nemôžem spoliehať ani náhodou […] preto si aj vždy snažím dohodnúť dlhšie termíny dodania prekladu a príjem z literatúry beriem ako ‚vreckové‘.“

Literárny preklad a technológie

Podľa posledného prieskumu prenikajú CAT nástroje aj do literárneho prekladu. 13,1 % respondentov na otázku, či pri poslednom preklade použilo CAT nástroj, odpovedalo kladne. Ešte populárnejšie sú nástroje umelej inteligencie, s ktorými pri preklade pracovalo až 37,7 % opýtaných. Medzi najob­ľúbenejšie patril DeepL a ChatGPT, zriedkavejšie Gemini a Perplexity. Prekladatelia ich považovali za užitočné, ale takmer bez výnimky ich využívali na pomocné činnosti ako konzultácie, rešerš témy, objasnenie kontextu, hľadanie synonymných vyjadrení a pod. Skúsenosť s priamym prekladom hodnotili skôr negatívne.

Menej zdráhavé využívať AI nástroje na literárny preklad sú však, zdá sa, vydavateľstvá. Až 9,3 % prekladateľov sa stretlo s ponukou od vydavateľstva na posteditáciu prekladu vytvoreného umelou inteligenciou. Tento údaj je porovnateľný s výsledkami posledného celoeurópskeho prieskumu organizácie CEATL (2023 – 2024, 27 krajín), kde sa s ponukou na posteditáciu stretlo 10 % respondentov. V prieskume CEATL-u však nebolo špecifikované, že musí ísť o posteditáciu prekladu vytvoreného umelou inteligenciou. O to znepokojivejšie teda je, že náš prieskum, cielený priamo na AI, priniesol takmer rovnaké číslo. Okrem toho v DoSlove evidujeme aj ďalší problematický jav: V návrhoch zmlúv od vydavateľstiev sa čoraz častejšie objavuje klauzula, ktorou prekladateľ udeľuje súhlas na použitie svojho diela na trénovanie AI bez nároku na akúkoľvek dodatočnú odmenu¹³.

13) DoSlov ponúka konkrétne rady, ako v takýchto prípadoch postupovať. Vo svojich odporúčaniach radí prekladateľom, aby s takýmito klauzulami nevyjadrovali súhlas, prípadne aby za takéto použitie svojho diela žiadali dodatočnú a primeranú odmenu. Pozri: DoSlov. Odporúčania DoSlovu k umelej inteligencii v prekladateľských zmluvách. Bratislava: DoSlov, 2025. Dostupné tu. Cit. 14. 7. 2025.

Záver

Prieskum o profesii literárnych prekladateľov na Slovensku v roku 2025 odhalil obraz plný paradoxov. Na jednej strane prináša záblesk optimizmu: Po rokoch stagnácie sa priemerné honoráre mierne zvýšili a, čo je dôležitejšie, stratili svoju predošlú rigidnú homogenitu. Čoraz častejšie sa objavujú pozitívne odchýlky, čo naznačuje, že faktory ako náročnosť textu, žáner či veľkosť vydavateľstva začínajú, hoci pomaly, zohrávať svoju rolu.

Tento mierny optimizmus je však okamžite tlmený niekoľkými závažnými zisteniami. Reálna hodnota nominálne vyšších honorárov vplyvom inflácie klesla, čo na dosiahnutie čo i len priemernej mzdy núti prekladateľov pracovať viac. Obzvlášť znepokojivé je pretrvávajúce zistenie, že kľúčové ukazovatele profesionality – vysokoškolské vzdelanie v odbore a rokmi nadobudnuté skúsenosti – sa stále nepremietajú do adekvátneho finančného ohodnotenia. Spolu s problémovým vyplácaním odmien to potvrdzuje, že profesia literárneho prekladateľa na Slovensku sa naďalej nachádza v stave systémovej neudržateľnosti a dokáže sa ňou uživiť len absolútne minimum ľudí.

Asi najnaliehavejšou výzvou, ktorej profesia čelí, je však rapídny nástup umelej inteligencie. Zatiaľ čo prekladatelia ju vnímajú a využívajú prevažne ako pomocný nástroj na rešerš či konzultácie, tlak niektorých vydavateľstiev na posteditáciu strojových prekladov predstavuje priamu hrozbu deprofesionalizácie. Táto hrozba je o to vážnejšia, že zasahuje nielen samotný literárny preklad, ale aj pridružené profesie (neliterárny preklad, výučbu), ktorými si prekladatelia zabezpečujú živobytie a ktoré sú zároveň oslabované neistou kultúrnou politikou.

Výsledky prieskumu tak nie sú len akademickým záznamom stavu, ale predovšetkým apelom. Apelom na väčšiu súdržnosť profesie pri dojednávaní lepších a spravodlivejších podmienok. Apelom na otvorený a kritický dialóg o úlohe a regulácii AI vo vydavateľskej praxi. A v neposlednom rade apelom na neustále zdôrazňovanie hodnoty kvalitného ľudského prekladu, ktorý zostáva nenahraditeľnou súčasťou našej kultúry.

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!