Kto je dobrý

Mílád Saláma má päť rokov a teší sa na školský výlet do zábavného parku na predmestí Rámalláhu. Cestou tam však jeho autobus havaruje. Jeho otec Ábid pri hľadaní syna prechádza absurdným labyrintom rôznych prekážok, ktorým musí ako Palestínčan na územiach okupovaných Izraelom čeliť. Jeho odysea je popretkávaná príbehmi izraelských a palestínskych postáv, ktorých životy i minulosť sa prelínajú s nehodou. Jeden deň Ábida Salámu je realistický, nepatetický a epicky vybrúsený príbeh zo života na Západnom brehu. Jeho autor Nathan Thrall zaň získal Pulitzerovu cenu. Preklad vyjde vo vydavateľstve Absynt.

Kniha vznikla rozšírením a sujetovým prepracovaním rovnomennej reportáže z r. 2021. Thrall bol do vydania tejto knihy známy ako názorový žurnalista. Vychádzal z vlastnej reportážnej práce, ale fakty kontextualizoval a na ich základe formuloval vlastné stanoviská. V knihe o Ábidovi, postavenej zo série presne strihaných, kaleidoskopicky radených epizód, sú nositeľmi ideovej zložky skutočnosti a udalosti, samy osebe silné a výpovedné a poskladané tak umne, že ich netreba dodatočne osvetľovať. Na úrovni výrazu sa to prejavuje sklonom k priam „klinicky odosobnenému“ (I. Masad) vyjadrovaniu, absenciou pátosu, dôrazom na detail a fotograficky presné pomenovanie reality a badateľnou absenciou príčinných súvetí. Čo je povedané, je povedané premyslene a hodnotiace stanoviská zaznievajú z textu len na nevyhnutných miestach. Nositeľmi ideovej tendencie diela sú detail, náznak a implicitnosť výrazu. Takáto štylistika si od prekladateľa vyžaduje dôsledné poznanie nielen toho, čo autor opisuje, ale ešte viac toho, čo opisom naznačuje a čo v konečnom dôsledku netreba/nemožno povedať.

Po udalostiach 7. októbra 2023 sme mnohí zostali zaskočení brutalitou konfliktov medzi Izraelčanmi a palestínskymi Arabmi. Na prvý pohľad môže pôsobiť kontroverzne, že autor okupačný režim v Gaze a na Západnom brehu vo viacerých svojich textoch a vystúpeniach označil za apartheid (v knihe sa toto slovo objavuje len raz, aj to v citáte). Nazdávam sa však, že akokoľvek si stav obmedzovania slobôd Palestínčanov, vyvlastňovania ich pôdy a spoločenskej segregácie pomenujeme, v dôsledku týchto politicky motivovaných krokov stúpa spoločenská tenzia, rastie nepriateľstvo a v neposlednom rade trpia (ako to bolo v prípade Ábidovho syna) nevinní nezainteresovaní. Nathan Thrall presvedčivo ukazuje, že na dianie v Palestíne nestačí hľadieť z piedestálu plánov o dvoch štátoch – v takom prípade totiž nezostane iné, než sa zaradiť do nám ideovo bližšieho z dvoch táborov a bezradne nad patovou situáciou mávnuť rukou. Silne reálne ľudské príbehy, ktoré v knihe aj vo svojej ďalšej tvorbe autor prináša, však dávajú faktom ľudskú reč a ukazujú nám, že prosté delenie na dobrých a zlých a poukazovanie na historické krivdy nestačí.

Igor Tyšš

Foto: archív autora

Igor Tyšš

(1989) je prekladateľ, tlmočník a redaktor v slobodnom povolaní a vedecký pracovník v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, v. v. i. Je členom organizácie umeleckých prekladateľov a redaktorov DoSlov a členom Slovenskej asociácie prekladateľov a tlmočníkov. Vo svojej vedeckej práci sa venuje dejinám prekladu v období socializmu, súčasným a minulým podobám kritiky a teórie prekladu a reflexii americkej literatúry. Je autorom deviatich knižných prekladov. Medzi najvýznamnejšie patria Apokalypsa nehrozí (Apocalypse Never, 2022) od Michaela Shellebergera a Za hranicou poriadku (Beyond Order, 2022) od Jordana B. Petersona (v spolupráci s Natáliou Tyšš). Je tiež (s tou istou spoluprekladateľkou) autorom prekladu rozsiahlych memoárov Jung Chang pod názvom Divoké labute (Wild Swans, 2024).