Ailton Krenak: O sne a o zemi preklad
z portugalčiny preložila Jana Benková Marcelliová Od brazílskeho Severovýchodu až po východ štátu Minas Gerais, kde rieka Doce preteká krenackou domorodou rezerváciou, i v Amazónii na hornom toku rieky Negro, kde Brazília hraničí s Peru a Bolíviou, na všetkých týchto miestach naše domorodé rodiny zažívajú napäté chvíle v politických vzťahoch s brazílskym štátom. Toto napätie nie je nič nové, ale vyostrili ho nedávne politické zmeny – zasiahli do života brazílskeho ľudu a intenzívne ovplyvňujú stovky domorodých spoločenstiev, ktoré v posledných desaťročiach tlačia na vládu, aby plnila svoju ústavnú povinnosť a zabezpečila im práva na územiach ich predkov, v rámci brazílskeho právneho rámca nazývaných domorodými územiami. Neviem, či sa všetci orientujú v terminológii používanej na vyjadrenie vzťahu pôvodných národov s územiami, kde žijú, či vo funkciách, aké týmto miestam v priebehu dejín prisúdil brazílsky štát. Otázka, čo urobiť s časťou obyvateľstva, ktorá prežila prvé tragické stretnutia medzi európskymi dobyvateľmi a národmi žijúcimi v oblastiach, ktoré dnes vo veľmi zredukovanej podobe nazývame domorodými územiami, viedla od koloniálnych čias k veľmi pomýlenému vzťahu medzi štátom a týmito komunitami. Odvtedy sme, samozrejme, prestali byť kolóniou, vznikol brazílsky štát a vstúpili sme do dvadsiateho prvého…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Ailton Krenak
Ailton Krenak
Foto: Archív autoraAilton Krenak sa narodil v údolí rieky Doce na juhovýchode Brazílie, v oblasti silne poznačenej ťažbou. V roku 1987 si počas prejavu o právach pôvodných obyvateľov pred brazílskym Národným ústavodarným zhromaždením namaľoval tvár prírodnou čiernou farbou. Od tohto nezabudnuteľného symbolického gesta ho označujú za jedného z najvýznamnejších brazílskych mysliteľov. Celý život bojuje za práva brazílskych pôvodných obyvateľov.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Jana Benková Marcelliová
Jana Benková Marcelliová
(1979) vyštudovala angličtinu a portugalčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracuje ako odborná asistentka na Katedre romanistiky FiF UK. Popri tom sa venuje umeleckému prekladu z portugalčiny. V rámci umeleckého prekladu sa sústreďuje najmä na súčasnú lusofónnu literatúru. Do slovenčiny preložila napr. Hru o prekliatych a Na konci sveta od Antónia Loba Antunesa, Lisabon, palubný denník od Josého Cardosa Piresa, Obchodníka s minulosťou od Josého Eduarda Agualusu, Všetky poviedky, Blízko divokého srdca a Jablko v tme od Clarice Lispector, August od Rubema Fonsecu, Kapitánov pieskov od Jorgea Amada, Pediatričku od Andréy del Fuego a viacero románov Paula Coelha.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa