Ekologický triler Morgany Kretzmann

Štátny park Turvo v juhobrazílskom štáte Rio Grande do Sul na hranici s Argentínou. Tri ženské hrdinky. Lesná strážkyňa Chaya, ktorá je zodpovedná za boj proti pašeráctvu a nelegálnemu lovu zvierat žijúcich voľne v parku. Jej sesternica Preta, ktorej rodinu vyhnali z komunity a ona teraz vedie obávaný gang pytliakov a pašerákov Pies Rubros žijúcich na argentínskej strane hranice. Olga, poradkyňa skorumpovaného poslanca, ktorá sa vráti do svojho rodného mesta Dourado, aby obhájila výstavbu vodnej elektrárne Gran Roncador. Z troch nepriateliek sa napokon stanú spojenkyne v boji za budúcnosť regiónu: hroziaca ekologická katastrofa, ktorá by znamenala koniec parku Turvo, postaví proti sebe miestne obyvateľstvo a politickú mašinériu na čele s nenásytným poslancom a lokálnymi podnikateľmi.

Morgana Kretzmann vo svojom ekologickom trileri Búrlivé vody ukazuje, že životné prostredie najviac ohrozuje chamtivosť ľudskej rasy. Dej zasadila do skutočného prostredia: Štátneho parku Turvo, v ktorom sa nachádza najširší vodopád na svete Yucumã a posledný biotop jaguára v štáte. Ani problematika vodných elektrární nie je tomuto regiónu cudzia – minulý rok vydali miestne orgány varovanie pred prietržou na šiestich vodných nádržiach. Keď sa autorka dozvedela o plánovanej výstavbe ďalšej vodnej elektrárne, pri ktorej by došlo k zaplaveniu časti parku a niekoľkých obcí, k možnému zániku vodopádu Yucumã a ohrozeniu habitatu jaguára, rozhodla sa túto tému využiť ako hnací motor celého príbehu. Na pozadí skutočných environmentálnych hrozieb a povážlivých politických rozhodnutí vykresľuje, ako veľké investície ohrozujú tých najmenších a najzraniteľnejších. Nevyhýba sa však ani kritike prílišného aktivizmu v oblasti ochrany prírody, v ktorom sa často nezohľadňujú komunity a kmene živiace sa lovom a žijúce na tomto území.

Zuzana Greksáková

Foto: Archív autorky

Zuzana Greksáková

(1987) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v odbore anglický jazyk a kultúra – portugalský jazyk a kultúra na Filozofickej fakulte UK. V období 2012 – 2018 pôsobila ako doktorandka na Univerzite v Coimbre v Portugalsku a ako výskumníčka na univerzite UNTL vo Východnom Timore, kde skúmala vplyv jazykového kontaktu na miestne timorské jazyky, najmä tétumčinu. Momentálne sa venuje prekladu z portugalčiny a angličtiny v slobodnom povolaní, vyučuje portugalský jazyk v Portugalskom inštitúte a spolupracuje s Katedrou romanistiky Filozofickej fakulty UK. Vo svojej prekladateľskej kariére sa zameriava predovšetkým na audiovizuálny preklad. Z literatúry ju najviac zaujímajú autori a autorky z bývalých portugalských kolónií, keďže štúdiom tejto problematiky sa zaoberá posledných šestnásť rokov.