Autori a autorky tohto čísla

Davi Kopenawa Yanomami

Foto: Kevin Payravi

je šaman a politický vodca brazílskeho kmeňa Janomamov. Narodil sa okolo roku 1956 v dedine Janomamov Marakana na hornom toku rieky Toototobi v brazílskom štáte Amazonas. V 50. a 60. rokoch 20. storočia brazílski štátni úradníci a neskôr misionári z americkej organizácie New Tribes Mission priniesli izolovane žijúcim Janomamom smrteľné choroby. Daviho komunita bola zdecimovaná a obaja jeho rodičia zomreli na epidémie. V 70. rokoch začal Davi pracovať ako tlmočník pre FUNAI (Národná nadácia pre domorodé národy) a stal sa svedkom strašných dôsledkov stavby diaľnice Perimetral Norte na mnohé komunity Janomamov. Veľa z nich zomrelo na choroby ako osýpky a chrípka, ktoré preniesli robotníci, dve komunity boli vyhubené úplne. V roku 1985 začal bojovať za uznanie rozsiahleho územia obývaného kmeňom Janomamov v brazílskych štátoch Roraima a Amazonas. Túto oblasť napádali tisíce zlatokopov a Janomamovia zomierali na choroby, proti ktorým nemali žiadnu imunitu. Brazílska vláda oficiálne uznala územie Janomamov tesne pred Konferenciou OSN o životnom prostredí a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1992 v Riu de Janeiro. Má rozlohu 9,6 milióna hektárov a je domovom približne tridsaťtisíc Janomamov. Dlhoročný boj za práva domorodých národov a ochranu životného prostredia priniesol Davimu viaceré ocenenia, napr. v roku 1988 získal cenu UN Global 500, v roku 1999 mu brazílsky prezident Fernando Henrique Cardoso udelil Rad Rio Branco, v roku 2017 získal cenu Itaú Cultural a v roku 2019 si vo švédskom parlamente prevzal cenu Real Livelihood. Je držiteľom čestných doktorátov z troch brazílskych univerzít. Od roku 2021 je spolupracujúcim členom Brazílskej akadémie vied. Naďalej zohráva kľúčovú úlohu v boji za práva svojho kmeňa. V roku 2004 spolu s ďalšími vodcami Janomamov založil organizáciu na ochranu práv Janomamov s názvom Hutukara (v ich jazyku sa tak nazýva časť neba, z ktorej vznikla zem). V roku 2010 v spolupráci s francúzskym antropológom Bruceom Albertom vydal knihu Pád neba – Slová šamana z kmeňa Janomamov (La Chute du ciel: Paroles d’un chaman Yanomami). Bruce Albert ju napísal na základe Daviho nahrávok z rokov 1989 – 2001. Vyšla vo francúzštine a bola preložená do angličtiny, portugalčiny, španielčiny, taliančiny a nemčiny. Davi Kopenawa sa tiež podieľal na vzniku opery Amazonas, ktorá bola uvedená v roku 2010 v Mníchove a São Paule, a na produkcii viacerých filmov, napr. Xapiri (2012, réžia B. Albert, L. Lima, G. Motta, S. Senra a L. G. Dos Santos), Urihi haromatima pë: Strážcovia pralesa (Urihi haromatima pë: Curadores da floresta, 2014, réžia M. Iramari Yanomami) či Posledný prales (A última floresta, 2020, réžia Luiz Bolognesi), ktorý v roku 2021 získal cenu divákov na Filmovom festivale v Berlíne.

Bruce Albert

Foto: Edouard Caupeil

je francúzsky antropológ. Narodil sa v roku 1952 v Maroku. Od roku 1975 pracuje s kmeňom Janomamov v Brazílii. V roku 1978 sa podieľal na založení mimovládnej organizácie Comissão Pró-Yanomami a desiatky rokov sa aktívne angažoval za uznanie a ochranu územia Janomamov. Po vyše trid­siatich rokoch spolunažívania s kmeňom Janomamov napísal na základe nahrávok Daviho Kopenawu knihu Pád neba – Slová šamana z kmeňa Janomamov (La Chute du ciel: Paroles d’un chaman Yanomami, 2010).

Micheliny Verunschk

Foto: Archív autorky

(1972) je brazílska poetka, prozaička, historička a literárna kritička. Narodila sa na severovýchodnom pobreží krajiny v Recife, no detstvo a dospievanie prežila vo vnútrozemí Pernambuca. Od roku 2004 býva v São Paule, kde vyštudovala literatúru a literárnu kritiku a neskôr získala doktorát z komunikácie a semiotiky. Básne začala písať už ako desaťročná, prvá zbierka poézie Geografia Íntima do Deserto (Dôverná geografia púšte) jej vyšla v roku 2003 a zaradili ju medzi finalistov literárnej ceny Portugal Telecom. V roku 2014 publikovala prvý román Nossa Teresa – vida e morte de uma santa suicida (Naša Teresa – život a smrť svätej samovrahyne). Román O som do rugido da onça (Rev jaguára, 2021) patrí k jej najúspešnejším dielam, získala zaň Cenu Jabuti a tretie miesto v Cene Oceanos. Medzi jej najnovšie prózy patria diela Caminhando com os mortos (Kráčať s mŕtvymi, 2023, Cena Oceanos) a Depois do trovão (Po údere hromu, 2025). Vo svojej tvorbe sa zameriava na geografiu a vplyv prostredia, na brazílske dejiny a dôsledky kolonializmu, netolerancie a násilného presadzovania kultúry a náboženstva.

Ailton Krenak

Foto: Archív autora

Ailton Krenak sa narodil v údolí rieky Doce na juhovýchode Brazílie, v oblasti silne poznačenej ťažbou. V roku 1987 si počas prejavu o právach pôvodných obyvateľov pred brazílskym Národným ústavodarným zhromaždením namaľoval tvár prírodnou čiernou farbou. Od tohto nezabudnuteľného symbolického gesta ho označujú za jedného z najvýznamnejších brazílskych mysliteľov. Celý život bojuje za práva brazílskych pôvodných obyvateľov.

Eliane Brum

Foto: Archív autorky

(1966) je brazílska novinárka, spisovateľka a dokumentaristka, držiteľka viacerých domácich aj medzinárodných cien za reportáže. Píše stĺpčeky pre brazílske vydanie novín El País, za reportážnu knihu A vida que ninguém vê (Život, ktorý nik nevidí) o neobyčajných životoch obyčajných ľudí získala v roku 2007 prestížnu brazílsku literárnu cenu Jabuti za najlepšiu reportáž. Vo svojich súčasných prácach sa venuje téme Amazonského pralesa a komunít, ktoré v ňom žijú, (ne)legálnemu odlesňovaniu, výstavbe narúšajúcej prírodné a kultúrne bohatstvo tohto regiónu. V roku 2017 sa presťahovala zo São Paula do mesta Altamira v štáte Pará, aby mohla prales pozorovať naozaj zblízka.

Morgana Kretzmann

Foto: Paulo Scott

sa narodila v juhobrazílskom štáte Rio Grande do Sul na hranici s Argentínou a v súčasnosti žije v São Paule. Pôsobí ako spisovateľka a scenáristka. Na univerzite PUC-RIO vyštudovala filmovú scenáristiku a má aj titul z environmentálneho manažmentu z Federálneho inštitútu v Santa Catarine. V záverečnej práci sa venovala významu literatúry pri riešení aktuálnych environmentálnych problémov. V roku 2021 získala Literárnu cenu mesta São Paulo za svoj debutový román Ao pó (Na prach). Je tiež autorkou ekologického románu Água Turva (Búrlivé vody), ktorý sa dočkal prekladu do nemčiny, angličtiny, francúzštiny a španielčiny. Kretzmann tiež pracovala ako scenáristka na seriáli Tarã pre Disney+, ktorý sa zaoberá legendou o kmeni z Amazonského pralesa.

Josalba Fabiana Dos Santos

Foto: Archív autorky

V roku 1998 ukončila magisterské štúdium v odbore literatúra na Federálnej univerzite v Paraná (UFPR). V roku 2004 absolvovala doktorandské vzdelanie a v roku 2013 postdoktorandské vzdelanie na Federálnej univerzite v Minas Gerais (UFMG). Druhý postdoktorát získala v roku 2023 na Štátnej univerzite v Riu de Janeiro (UERJ). Od roku 2006 je profesorkou na Federálnej univerzite v Sergipe (UFS).

Yvonne Miller

Foto: Archív autorky

sa narodila v roku 1985 v Berlíne a od roku 2017 žije v Brazílii so svojou manželkou a jej dcérou. Je síce rodená Nemka, dušou sa však cíti ako Brazílčanka. Vyštudovala lingvistiku a okrem množstva literárnych textov publikovaných vo viacerých antológiách je aj autorkou didaktických kníh (nemčina ako cudzí jazyk, španielčina).

Nathan Thrall

Foto: Judy Heiblum

Americký židovský novinár, esejista a komentátor Nathan Thrall žije a pôsobí v Jeruzaleme. Po práci v New York Review of Books odišiel v r. 2010 na palestínske územia pracovať pre Medzinárodnú krízovú skupinu, kde viedol sekciu zaoberajúcu sa monitorovaním miestnej situácie. Sprvoti pôsobil v Gaze, neskôr na Západnom brehu Jordánu. Knižne mu vyšla zbierka esejí o historických súvislostiach (neúspechov) mierového procesu v Palestíne pod názvom The Only Language They Understand (Jediný jazyk, ktorému rozumejú, 2017) a reportážna kniha A Day in the Life of Abed Salama (Jeden deň Ábida Salámu, 2023). Reportáže, analýzy a komentáre, mnohé ocenené, uverejnil v London Review of Books, Guardiane, New York Times a New York Review of Books. Na jeho práce o palestínskych otázkach odkazujú správy orgánov OSN a organizácií ako Amnesty International a Human Rights Watch.

Miguel de Cervantes Saavedra

Foto: Wikipedia

(1547 – 1616) žil a tvoril v období tzv. Zlatého veku španielskej literatúry. Bol o sedem rokov starší ako William Shakespeare, zomreli vraj v jeden deň toho istého roku, aj preto sa 23. apríl oslavuje ako Svetový deň knihy a autorských práv. Začínal ako básnik. V roku 1571 sa zúčastnil na slávnej bitke s Turkami pri Lepante a bol ranený, odtiaľ pochádza jeho prezývka „jednoruký od Lepanta“. Počas plavby do vlasti, kde očakával slávnostné prijatie a zabezpečenie za odvahu a vojenské zásluhy, zajali loď piráti a Cervantes sa dostal na päť rokov do väzenia v Alžírsku. Po návrate do Španielska musel prekonávať rad osobných, rodinných aj umeleckých prekážok. V roku 1585 napísal historické drámy La Numancia (Numancia) a El Trato de Argel (Alžírske dobrodružstvo) a prvý diel pastierskeho románu Galatea. Živil sa ako vyberač daní a dávok múky a oleja pre španielsku armádu. Po obvinení zo sprenevery a nekalého konania sa dostal dvakrát do väzenia. V roku 1605 vyšiel jeho román o donovi Quijotovi, pôvodne zamýšľaný ako krátka zábavná novela. Vďaka nemu sa Cervantes stal známym a populárnym, dokonca nielen doma, ale aj v iných krajinách, no ako komický autor, hoci on chcel byť slávnym básnikom a dramatikom ako jeho večný rival Lope de Vega. Aj z toho pramení jeho irónia a úsmev s príchuťou trpkosti. V roku 1613 vyšli Novelas ejemplares (Príkladné novely), do ich prológu si vkreslil aj jediný – hoci len slovný – „autoportrét“. V roku 1614 vydal básnickú zbierku Viaje del Parnaso (Cesta na Parnas) a konečne mu svitla nádej na pokojnejší život. Opäť dúfal márne. V roku 1614 sa objavilo apokryfné pokračovanie príbehov o donovi Quijotovi od istého Avellanedu, kritické a posmešné. Cervantes musel rýchlo reagovať. Z osobne i umelecky ťažkej situácie vydoloval maximum: k prvému dielu dopísal druhý a stal sa tvorcom prvého moderného románu svetovej literatúry. V roku 1615 vydal ešte Ocho comedias y ocho entremeses (Osem komédií a osem medzihier). Posledný román Los trabajos de Persiles y Sigismunda (Útrapy Persilea a Sigismundy) vyšiel až po autorovej smrti.

Dnes je Cervantes najznámejším autorom španielskej literatúry, jeho meno nesie najvýznamnejšia literárna cena pre hispánskych autorov (Premio Cervantes) a štátna celosvetovo pôsobiaca inštitúcia zameraná na šírenie španielskeho jazyka a kultúry (Instituto Cervantes). A naplnila sa aj autorova poznámka, že nebude jazyka, do ktorého by jeho román o tragikomickom hrdinovi nepreložili.

Marián Kabát

Foto: Archív autora

pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave, kde vyučuje kurzy zamerané na umelecký a odborný preklad, lokalizáciu softvérových produktov, ako aj nové technológie a postupy v preklade. Výskumne sa orientuje primárne na lokalizáciu, strojový preklad a aktuálne technológie v preklade. V roku 2024 mu vyšla monografia Na stope kreativite, v ktorej okrem iného skúma hranice využívania umelej inteligencie v preklade. Je aj aktívny prekladateľ a lokalizátor.

Zuzana Hudáková

Foto: Radoslav Hodničák

vyštudovala anglický, latinský a starogrécky jazyk a kultúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Momentálne je doktorandkou translatológie a venuje sa umelej inteligencii v preklade. Mnohoročné skúsenosti nadobudnuté počas výučby jazykov v Európe, Ázii a Afrike pretavuje do výskumu, ktorý hľadá rovnováhu medzi presnosťou algoritmov a nuansami ľudskej reči.

Michal Tallo

Foto: Michal Vozár

(1993) je spisovateľ, prekladateľ a publicista. Vydal básnické zbierky Antimita (2016, Drewo a srd), Δ (2018, Drewo a srd) a Kniha tmy (2022, Literárna bašta). V roku 2024 vyšiel jeho prozaický debut Všetko je v poriadku, všade je láska (Literárna bašta), za ktorý mu udelili Cenu Nadácie Tatra banky za umenie. V súčasnosti sa kniha prekladá do piatich jazykov. Pravidelne moderuje autorské čítania, diskusie o súčasnej literatúre či filme a reláciu Rádia Devín Ars litera. Z angličtiny preložil viacero prozaických i básnických kníh Andrewa McMillana a Seána Hewitta.

Natália Tyšš Rondziková

Absolvovala španielske bilingválne gymnázium a vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii anglický a ruský jazyk. Prekladá a rediguje texty v týchto jazykových kombináciách a pôsobí ako interná doktorandka v Ústave svetovej literatúry SAV, kde skúma preklad spoločenskovedných textov a sociologické aspekty prekladu.

Andrej Dúbravský

Foto: Archív autora

je súčasný slovenský umelec. Absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, v roku 2012 získal prvé miesto v súťaži Maľba a v roku 2020 sa stal laureátom Ceny Nadácie Tatra banky. Žije a tvorí v mestách i na vidieku – v Rastislaviciach, v Bratislave a v New Yorku. Vystavuje na Slovensku, v Česku, USA, Južnej Kórei a ďalších krajinách, jeho diela sa nachádzajú v mnohých súkromných i verejných zbierkach. Ilustruje pôvodné aj prekladové knihy a momentálne pracuje na knihe zo sveta hmyzu pre deti a mládež.