Editoriál
Milé čitateľky, milí čitatelia,
do jesennej Verzie sme vybrali tému brazílskej ekokritiky. Pripravili ju pre vás Zuzana Greksáková a Lenka Cinková so skupinou prekladateliek z portugalčiny.
„Rozišli sme sa s matkou Zemou, stratili sme s ňou spojenie, prestali sme s ňou komunikovať, a výsledkom je, že sú z nás siroty, nielen z tých, ktorých označujú ako Indiánov, domorodcov či pôvodné národy, ale zo všetkých,“ píše brazílsky aktivista a mysliteľ Ailton Krenak, jeden z autorov, ktorých vám predstavujeme v tomto čísle Verzie.
Spolu s ním artikulujú svoje vnímanie tohto bolestivého problému aj ďalšie autorky a autori z Brazílie. Takzvané pomalé násilie, ktoré uniká pozornosti spoločnosti, environmentálne vykorisťovanie a z neho vyplývajúce sociálne príkoria tematizujú všetky ukážky, či už prostredníctvom žánru románu ako u Morgany Kretzmann a Micheliny Verunschk, drobných próz (Yvonne Miller), reportáže (Eliane Brum), eseje, ako je to u Daviho Kopenawu, šamana a politického vodcu, ktorého myšlienky nahral a spísal francúzsky antropológ Bruce Albert, alebo recenzie od Josalby Dos Santos.
Veríme, že vás nesklamú ani ostatné príspevky v čísle. Eva Palkovičová a Paulína Šišmišová pripravili ďalšie časti nového komentovaného prekladu Cervantesovho románu a rubrika Špeciál pokračuje revíziou knižnice a druhou výpravou dona Quijota.
V rubrike Z pripravovaných kníh predstavujeme nositeľa Pulitzerovej ceny Nathana Thralla a jeho román Jeden deň Ábida Salámu v preklade Igora Tyšša.
Dva podnetné príspevky nájdete v rubrike Z prekladateľskej dielne: článok translatológov Mariána Kabáta a Zuzany Hudákovej, ktorí pre Verziu pripravili experiment s umelou inteligenciou, a očakávaný text Natálie Tyšš Rondzikovej, ktorý spracúva výsledky prieskumu združenia DoSlov o tom, kto a za akých podmienok pracuje na Slovensku v oblasti literárneho prekladu.
Ilustrácie k textom pripravil Andrej Dúbravský.
Želáme vám podnetné čítanie!
Gabriela Magová
šéfredaktorka