Jean-Claude Mourlevat: Rieka, čo tečie naopak anotácia
Keď vo Francúzsku pracujete v knižnici v detskom oddelení, na meno Jean-Claude Mourlevat narazíte veľmi rýchlo. Kniha La rivière à l’envers mi učarovala okamžite, takže som si ju začala prekladať do šuplíka, resp. počítača, len tak pre radosť, aby som nevyšla z cviku, a tiež s nádejou, že raz možno vyjde aj na Slovensku. Teraz sa to konečne podarilo vďaka vydavateľstvu Artforum.
Táto rozprávka pre deti aj dospelých patrí k nadčasovým klasikám, ku ktorým sa vraciate znovu a znovu. Text je plný imaginácie, emócií ako pozvánka do sveta, kde vám čas plynie inak. Hlboký a vrstevnatý príbeh, kde si každý nájde niečo, čo ho osloví a dojme, často až k slzám.
Preklad bol pre mňa potešením aj výzvou: autor svoje texty cizeluje, dáva si nesmierne záležať, aby melódia vety voľne plynula, aby sa to dobre čítalo nahlas. Z toho mi vyplynula aj práca s vlastnými menami, ktorým bolo v niektorých prípadoch potrebné nájsť vhodný slovenský ekvivalent – rovnako ľubozvučný a často aj významovo zafarbený. Napríklad Alizée, krásna princezná z kráľovstva škaredých, za svoje meno vďačí vánku, čo povieval v deň jej narodenia (alizé znamená pasát, s čím sa v našich končinách z pochopiteľných dôvodov pracuje ťažko). Predstavila som si, že vánok privial aj vôňu kvitnúcich kvetov, no a Jasmínku mi potom odobril aj sám autor. Rovnako ako Hanu namiesto Hannah, variant, ktorý možno skloňovať, takže sa čítajúcemu nevzprieči v krku, a navyše umožňuje zdrobňovanie. Keď ju zaľúbený Tomek osloví Hanka, cítiť všetku nehu, ktorá hlavné postavy spája a ktorú francúzština takto vyjadriť nedokáže. Vo všeobecnosti som sa snažila čo najlepšie využiť špecifiká a silné stránky slovenčiny tak, aby text znel čo najprirodzenejšie. Dúfam, že sa to podarilo.