Žiť na vidieku

Ústrednými postavami románu sú dve ženy žijúce v Amsterdame, pár Rivka Schaap a Esse. Priťahuje ich príroda a rozhodnú sa žiť na vidieku na severe Holandska. Zatiaľ čo Esse, ktorá v meste trpela depresiami, si nový život na vidieku obľúbi, Rivka je čoraz pochmúrnejšia. Zoznámia sa s televíznou psychiatričkou Evou Altovou, ktorá Esse čoraz viac ovplyvňuje, kým Rivka ju vôbec nemá rada. Čitateľ tuší, že vzťah medzi týmito dvoma ženami nedopadne dobre.

Na jednej strane je román typickým príkladom mile­niálskej prózy, v ktorej sú zvyčajne ústrednými postavami ľudia v emocionálnej kríze túžiaci po intenzívnych citových vzťahoch, no zároveň pociťujúci vzájomný nesúlad. Na druhej strane príroda v živote na vidieku dostáva vlastnú úlohu a román nadobúda ekokritické akcenty. Symboliku nájdeme už v menách hlavných postáv (Schaap = ovca a Es = jaseň), ale aj ich odchod na vidiek, aby dali svojmu vzťahu novú šancu, naznačuje oddelenie sa od spoločnosti, podobne ako Thoreau vo svojom románe Walden túži po jednoduchšom živote.

Benjamin Bossaert

Benjamin Bossaert

(1985) pôsobí ako lektor holandského jazyka na Katedre germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FiF UK v Bratislave, vyučuje holandskú literatúru, dejiny (aj pre germanistov), dejiny kultúry a úvod do štúdia nederlandistiky. Doktorandské štúdium v odbore teória literatúry absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci, kde sa sústredil najmä na komparatívny výskum flámskeho a slovenského národného hnutia. Venuje sa recepcii holandskej a flámskej literatúry na Slovensku a príležitostne sa venuje umeleckému prekladu zo slovenčiny a z češtiny. Pôsobí vo výbore združenia Comenius (Stredoeurópskeho združenia nederlandistov), je tajomníkom ONETS (združenie českých a slovenských nederlandistov) a členom spolku holandskej literatúry (Maatschappij der Nederlandse Letteren).