Autori a autorky tohto čísla

Anneleen van Offel

Foto: Damon De Backer

(1991) študovala literárnu tvorbu na konzervatóriu v Antverpách a pôsobí ako spisovateľka, interviewerka, kurátorka a performerka. Publikovala poviedky a poéziu v rôznych literárnych časopisoch a písala hosťovské stĺpčeky pre noviny De Morgen a De Standaard. V spisovateľskej tvorbe vychádza z výskumu, cestovania a zo stretnutí. Pre svoj debut Hier is alles veilig (Tu je všetko v poriadku, 2020) podnikla štyri dlhšie cesty do Izraela a Palestíny, kde robila rozhovory s vojakmi a ich rodinami a na základe ich príbehov napísala knihu. V románe De stem van Sulina (Hlas Suliny, 2024) putuje pozdĺž Dunaja od prameňa až po ústie a táto cesta sa pre ňu stáva duševnou cestou k materstvu. Tvorí literárny podcast De Zin van Mijn Leven (Zmysel môjho života). Je iniciá­torkou a kurátorkou festivalu SCH/OUDERS, ktorý kladie do centra pozornosti silu rodičovstva.

Dominique De Groen

Foto: Muhassad Al-Ani

(1991) je belgická poetka, spisovateľka a vizuálna umelkyňa. Jej debutová zbierka Shop Girl vyšla v roku 2017 a bola nominovaná na Cenu za básnický debut (Poëziedebuutprijs Aan Zee). Nasledovali ďalšie zbierky: Sticky Drama (2019), Offerlam (Obetný baránok, 2020) a SLANGEN (HADY, 2022). Publikuje v rôznych literárnych časopisoch, svoje básne a výtvarné diela zverejňuje na stránke www.vulpix91.be. V roku 2019 získala cenu Fransa Vogela za poéziu, v roku 2021 cenu divákov Fintro Prize for Literature v 2022 cenu Jan Campert Poetry Prize. Vo svojej experimentálnej tvorbe sa venuje témam ako ekológia, (anti)kapitalizmus, globalizácia, internet a popkultúra. Píše aj eseje a poviedky a v súčasnosti jej vychádza román Corpus Britney.

Paul Demets

Foto: Judith Demets

(1966) je básnik, esejista, performer, pedagóg a recenzent. Prednáša na Kráľovskej akadémii výtvarných umení (KASK) a na Univerzite v Gente. Publikuje texty o poézii, divadle a výtvarnom umení pre viaceré periodiká, v súčasnosti píše recenzie pre De Standaard. Jeho debut z roku 1999 Papegaaienziekte (Papagájska choroba) získal cenu provincie Východné Flámsko. Medzi ďalšie oceňované zbierky patria De bloedplek (Škvrna od krvi, 2011), De Klaverknoop (Ďatelinový uzol, 2018). V roku 2016 bol Demets na niekoľko rokov menovaný za vidieckeho básnika provincie Východné Flámsko. Jeho „vidiecke“ básne boli publikované v zbierkach De aangelanden (Pobrežia, 2020) a De hazenklager (Zajačia sťažnosť, 2020). Opisuje v nich vzniknutú nerovnováhu medzi človekom a prírodou, vyjadruje obavy o budúcnosť života na vidieku. Jeho básnická zbierka De schaamsoort (Druh hanby), z ktorej prinášame ukážku v čísle, bola v roku 2025 ocenená Veľkou cenou za poéziu. Demets s rôznymi umelcami nakrúca poetické filmy, ktoré majú úspech na festivaloch poézie (napr. v roku 2024 Zie, zie, zie, ktorý je poctou poézii Guida Gezella).

Lieke Marsman

Foto: Simone Peek

(1990) je poetka, spisovateľka a filozofka. Je považovaná za jeden z najzaujímavejších nových hlasov v holandskej literatúre. Jej debutová básnická zbierka Wat ik mezelf graag voorhoud (Čo si rada nahováram), ktorú vydala ako dvadsaťročná v roku 2011, bola ocenená cenou C. Buddingha za debut a ďalšími cenami. Druhú básnickú zbierku De eerste letter (Prvé písmeno) publikovala v roku 2014 a zaoberala sa v nej prekonávaním rôznych podôb strachu. V júni 2017 jej vyšli súčasne dve knihy: prozaický debut Het tegenovergestelde van een mens (Opak človeka) a Man met hoed (Muž v klobúku), ktorá obsahuje jej prvé dve zbierky básní, ďalšie básne a preklady.

V roku 2018 Lieke Marsmanovej diagnostikovali rakovinu, pre ktorú neskôr prišla o ruku. V mesiacoch po diagnóze napísala dielo De volgende scan duurt vijf minuten (Nasledujúce vyšetrenie potrvá päť minút), pozostávajúce z desiatich básní a jednej eseje.

Jej zbierka filozofických a literárnych esejí Op een andere planeet kunnen ze me redden (2025, Na inej planéte ma vedia zachrániť, po anglicky On Another Planet They Can Save Me, vyjde 2026) sa okamžite stala bestsellerom.

V rokoch 2021 až 2023 bola poetkou národa (Dichteres des Vaderlands, obdoba poeta laureatus). Za svoju celkovú tvorbu získala v roku 2025 prestížnu Cenu Constantijna Huygensa od mesta Haag, pretože podľa poroty je priekopnícka a odvážne experimentuje s formou, čím oslovuje aj mladé publikum.

Yves Petry

Foto: Johan Jacobs

(1967) je významný flámsky spisovateľ, esejista a dramatik. Študoval matematiku a potom filozofiu na Katolíckej univerzite v Leuvene a štúdium týchto odborov sa odráža aj v jeho literárnej tvorbe. Nevyhýba sa v nej veľkým morálnym otázkam a zaoberá sa témami ako umelá inteligencia, kanibalizmus, náboženstvo, láska a sexualita či smútok z klimatických zmien.

Debutoval románom Het jaar van de man (Rok muža, 1999). Ďalšie romány nasledovali v niekoľkoročných odstupoch: Gods eigen muziek (Božia vlastná hudba, 2001), De laatste woorden van Leo Wekeman (Posledné slová Lea Wekemana, 2003), román s prvkami sci-fi De achterblijver (Ten, kto zostal pozadu, 2006), De maagd Marino (Panic Marino, 2010), Liefde bij wijze van spreken (Láska, takpovediac, 2015), De geesten (Duchovia, 2019).

Jeho diela majú často podobu dialógových románov, v ktorých postavy odporujú bežným názorom. Autor v nich varuje pred konformizmom vlastnej bubliny, akousi formou skupinového individualizmu.

Petryho označujú za jedného z najvýznamnejších štylistov v literatúre písanej po holandsky. Získal okrem iného významné ocenenie Libris Literatuur Prijs (Literárna cena Libris), BNG Nieuwe Literatuurprijs (Nová literárna cena BNG Banky), cenu De Inktaap či cenu Tzum za najlepšiu vetu roka v literárnom diele.

Nina Polak

Foto: Sacha de Boer

(1986) študovala holandčinu a kultúrnu analýzu v Amsterdame a New Yorku. Píše pre časopisy De Gids a De Groene Amsterdammer a online noviny De Correspondent o televízii, filme, literatúre a počítačových hrách. V prozaickom debute We zullen niet te pletter slaan (My sa nezrútime, 2014), ktorý mal veľký ohlas, rozpráva búrlivý rodinný príbeh: z pohľadu dvoch mladých ľudí, syna a dcéry, opisuje odlúčenie dvoch matiek.

Jej druhý román Gebrek is een groot woord (Nedostatok je silné slovo) získal v roku 2018 cenu BNG Bank Literature Prize a v roku 2020 literárnu cenu pre mladých De Inktaap. Tretí román Buitenleven (Život tam vonku), ktorý v čísle predstavujeme, vyšiel v roku 2022. Kniha bola vyhlásená za dúhovú knihu roka 2022 časopisu Tzum a platformy BruutTAAL. V tom istom roku získala autorka cenu Jonge Veer za „virtuóznu prácu s jazykom a písaným slovom a za posilňovanie čitateľskej kultúry medzi mladšími generáciami“.

Lucas Rijneveld

(1991) je holandský spisovateľ a básnik. Debutoval vo veku dvadsaťštyri rokov zbierkou básní Kalfsvlies (Teľacia koža, 2015). Denník De Volkskrant ho okamžite vyhlásil za vychádzajúcu literárnu hviezdu Holandska a bol ocenený známou básnickou cenou Ceesa Buddingha. Témou zbierky je rodina, dospievanie, strata a (sexuálna) orientácia. Tieto témy neskôr ďalej rozvíja v románoch Večerný nepokoj (De avond is ongemak, preložil Adam Bžoch, Slovart, 2021) a Mijn lieve gunsteling (Môj drahý favorit, 2020). Román De avond is ongemak sa stal literárnou senzáciou, v roku 2020 ho preložila do angličtiny Michele Hutchinson pod názvom The discomfort of evening a o rok nato za ňu autor ako doteraz najmladší človek a prvý Holanďan získal Medzinárodnú Bookerovu cenu. Rijneveld rozpráva príbeh farmárskeho dievčaťa na prahu dospievania, ktorého rodinu postupne rozvracia tragická smrť najstaršieho súrodenca, a ono, opustené a bez pomoci, so súrodencami uteká z bezcitného kalvínskeho sedliackeho prostredia do nebezpečných fantázií.

Doeschka Meijsing

(1947 – 2012) bola holandská spisovateľka. Študovala holandský jazyk a literatúru na Amsterdamskej univerzite. Pôsobila ako učiteľka na gymnáziu, potom do roku 1978 ako výskumná asistentka na Inštitúte nederlandistiky na Amsterdamskej univerzite. V tom čase nastúpila na miesto redaktorky literárnej prílohy vplyvného holandského časopisu Vrij Nederland a v roku 1989 sa stala literárnou redaktorkou popredného týždenníka Elsevier.

Od roku 1969 Meijsing publikovala v literárnom časopise Podium a neskôr aj v De Revisor, významnom holandskom literárnom časopise, ktorý sa v 70. a 80. rokoch 20. storočia spojil so špecifickou „akademickou“ školou spisovateľov. Títo autori uprednostňovali vycibrenú, intelektuálnu a analytickú prózu pred tradičným rozprávaním príbehov, často sa zameriavali na témy ilúzie, manipulácie s realitou a detailné umelecké spracovanie. Preto sa aj Meijsingovej tvorba spája s týmito atribútmi. Je autorkou zhruba dvadsiatky kníh, publikovala svoje prednášky a písala aj poéziu.

Medzi hlavné témy v tvorbe Doeschky Meijsing patrí vzťah medzi predstavivosťou a realitou, fascinácia obdivovanou osobou, následná žiarlivosť – a čas. Jej protagonisti bývajú zraniteľní outsideri, ktorí unikajú do fantázie.

Viackrát ocenený román Over de Liefde (O láske, 2008) je jej posledným dielom.

Saskia De Coster

(1976) je veľmi výraznou postavou súčasnej flámskej umeleckej scény. Vyštudovala germanistiku a literárnu vedu na univerzite v Leuvene a vo Vancouveri. Písaniu sa venuje od útleho veku a jej diela sú veľmi osobité. Je všestrannou umelkyňou a okrem románov vytvára (často aj v spolupráci s inými umelcami) rôzne inštalácie, krátke filmy, hudobné aranžmány, maľuje a pravidelne uverejňuje stĺpčeky v novinách aj literárnych časopisoch. Okrem toho vystupuje na festivaloch, zúčastňuje sa na rôznych diskusiách a všemožne sa približuje svojim čitateľom. Jej románový debut Vrije val (Voľný pád) vyšiel v roku 2002 a odvtedy vydala viac než pätnásť diel. Za romány Eeuwige roem (Večná sláva, 2006), Held (Hrdina, 2007), Wij en ik  (My a ja, 2013) a Nachtouders (Noční rodičia, 2019) získala viacero literárnych ocenení. Jej štýl sa vyznačuje prenikavo úprimným, až neúprosným pohľadom na ľudskú psychiku, medziľudské vzťahy a tienisté zákutia ľudskej existencie. Zároveň vyniká jedinečnou štylistickou zručnosťou a núti čitateľa zamyslieť sa nad vlastnými pohnútkami.

Tobi Lakmaker

Foto: de Volkskrant

(1994) je spisovateľ a publicista, patrí k najvýraznejším kvír hlasom súčasnej holandskej literatúry. Vyrástol v amsterdamskej štvrti Oud-Zuid v intelektuálne ladenom prostredí; jeho rodičmi sú historik a politológ Tom van der Meer a spisovateľka Joosje Lakmaker.

Dlho váhal medzi kariérou profesionálneho futbalistu a spisovateľa, začal študovať ruský jazyk a kultúru a literárnu vedu na Univerzite v Amsterdame, napokon však absolvoval filozofiu, čo sa odráža v reflexívnom a sebaironickom tóne jeho prózy i publicistiky.

V rokoch 2019 – 2022 písal stĺpčeky pre De Groene Amsterdammer a LINDA.meiden a od roku 2023 je týždenným prispievateľom do víkendovej prílohy denníka de Volkskrant, kde provokatívne komentuje literárnu scénu, spoločenskú klímu a vlastnú pozíciu outsidera.

Debutoval v roku 2021 autobiografickým románom De geschiedenis van mijn seksualiteit (Dejiny mojej sexuality). Kniha bola nominovaná na viaceré významné ceny, v roku 2022 získal inauguračnú cenu Hans Vervoortprijs za prozaické dielo „neveselé, a predsa povzbudzujúce“ a medzičasom vyšiel vo viac než desiatich jazykoch. Denník NRC Handelsblad v roku 2025 zaradil knihu medzi 50 najlepších titulov 21. storočia napísaných po holandsky.

Tobi Lakmaker dlhodobo žije s ilustrátorkou a autorkou Jip van den Toorn, známou svojím verejným vystupovaním proti transfóbii a obhajobou práv transrodových ľudí.

Miguel de Cervantes Saavedra

Foto: Wikipedia

(1547 – 1616) žil a tvoril v období tzv. Zlatého veku španielskej literatúry. Bol o sedem rokov starší ako William Shakespeare, zomreli vraj v jeden deň toho istého roku, aj preto sa 23. apríl oslavuje ako Svetový deň knihy a autorských práv. Začínal ako básnik. V roku 1571 sa zúčastnil na slávnej bitke s Turkami pri Lepante a bol ranený, odtiaľ pochádza jeho prezývka „jednoruký od Lepanta“. Počas plavby do vlasti, kde očakával slávnostné prijatie a zabezpečenie za odvahu a vojenské zásluhy, zajali loď piráti a Cervantes sa dostal na päť rokov do väzenia v Alžírsku. Po návrate do Španielska musel prekonávať rad osobných, rodinných aj umeleckých prekážok. V roku 1585 napísal historické drámy La Numancia (Numancia) a El Trato de Argel (Alžírske dobrodružstvo) a prvý diel pastierskeho románu Galatea. Živil sa ako vyberač daní a dávok múky a oleja pre španielsku armádu. Po obvinení zo sprenevery a nekalého konania sa dostal dvakrát do väzenia. V roku 1605 vyšiel jeho román o donovi Quijotovi, pôvodne zamýšľaný ako krátka zábavná novela. Vďaka nemu sa Cervantes stal známym a populárnym, dokonca nielen doma, ale aj v iných krajinách, no ako komický autor, hoci on chcel byť slávnym básnikom a dramatikom ako jeho večný rival Lope de Vega. Aj z toho pramení jeho irónia a úsmev s príchuťou trpkosti. V roku 1613 vyšli Novelas ejemplares (Príkladné novely), do ich prológu si vkreslil aj jediný – hoci len slovný – „autoportrét“. V roku 1614 vydal básnickú zbierku Viaje del Parnaso (Cesta na Parnas) a konečne mu svitla nádej na pokojnejší život. Opäť dúfal márne. V roku 1614 sa objavilo apokryfné pokračovanie príbehov o donovi Quijotovi od istého Avellanedu, kritické a posmešné. Cervantes musel rýchlo reagovať. Z osobne i umelecky ťažkej situácie vydoloval maximum: k prvému dielu dopísal druhý a stal sa tvorcom prvého moderného románu svetovej literatúry. V roku 1615 vydal ešte Ocho comedias y ocho entremeses (Osem komédií a osem medzihier). Posledný román Los trabajos de Persiles y Sigismunda (Útrapy Persilea a Sigismundy) vyšiel až po autorovej smrti.

Dnes je Cervantes najznámejším autorom španielskej literatúry, jeho meno nesie najvýznamnejšia literárna cena pre hispánskych autorov (Premio Cervantes) a štátna celosvetovo pôsobiaca inštitúcia zameraná na šírenie španielskeho jazyka a kultúry (Instituto Cervantes). A naplnila sa aj autorova poznámka, že nebude jazyka, do ktorého by jeho román o tragikomickom hrdinovi nepreložili.

Ivana Šáteková

(1984) študovala na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU, absolvovala VŠVU na Katedre maľby a iných médií u prof. D. Fischera. V roku 2013 bola finalistkou ceny Essl Art Award, v roku 2014 jej bola udelená Cena Nadácie Tatra banky – Mladý tvorca. Kreslí a maľuje, tvorí objekty a inštalácie, v ostatných rokoch vyšíva ručne i strojovo. Typický je pre ňu nekompromisný humor, irónia a nadhľad, ktorými komentuje aktuálne spoločenské témy. Prepája históriu, folklór a ľudové tradície so súčasným svetom, čím demaskuje typické slovenské fóbie a „-izmy“. Je členkou kresliarskeho tria Dzive.