Thomas Bernhard: Nad priepasťou života anotácia
Thomas Bernhard patrí k autorom, ktorých dielo je bytostne prepojené s jeho životom: vyrastal v neúplnej rodine, zažil hlboké sociálne poníženie a šikanovanie v internátnom národnosocialistickom a neskôr katolíckom prostredí, ušiel z nenávideného gymnázia, aby sa zamestnal ako obchodný tovariš na vykričanom salzburskom sídlisku, kde dostal zápal pľúc. Aj tieto životné traumy rámcujú jeho autobiografické prózy, ktoré vyšli pod súborným názvom Nad priepasťou života. Bernhard horlivo siaha po negatívnych prívlastkoch, v jeho prózach absentuje grafické členenie, čitateľ je až do konca rukojemníkom jeho naratívneho monolitu, a keď ho autor na konci konečne oslobodí, dozvie sa iba toľko, že „všetko je jedno“. Autorove miestami aj niekoľkostranové súvetia neumožňujú vždy zachovať následnosť, vyžadovala si prispôsobiť ich syntaktickému členeniu v slovenskom jazyku. Opakovanie slov ako napríklad „brutálny“ alebo „vražedný“, pôsobilo na niektorých miestach príznakovo, preto ich nahradili iné synonymá. Isté ťažkosti predstavoval aj preklad názvov ulíc, budov, rozličných mestských alebo prírodných objektov, miestopisné názvy, citáty francúzskych a nemeckých filozofov alebo oblasť hudby, ktorá Bernharda sprevádzala po celý život. Thomas Bernhard, ako je známe, rozdeľuje. Kto sa však ponorí do jeho nemilosrdnej monologickej obžaloby, stáva sa súčasťou dialógu, v ktorom chce spoločne s autorom odmietnuť bezútešný a cudzí svet súčasnosti, poznačený hlbokými vojnovými traumami.