Philip Oltermann: Básnici zo Stasi. Tvorivé písanie ako zbraň studenej vojny anotácia
Knihu Philipa Oltermanna som si kúpil pri návšteve Berlína v kníhkupectve akéhosi filmového múzea. Keďže ma ako výskumníka zaujímajú spôsoby, akými sa prelína literatúra a politika a ako vyzerajú inak neviditeľné zákutia mechanizmov literárneho života, šlo prvotne o profesionálny záujem. Kniha však prístupne rozpráva natoľko bizarne znejúci príbeh tajných agentov – cvičených v básnickom krúžku vo východonemeckej Stasi a následne nasadených na sledovanie spisovateľov –, že som akosi neodolal a povedal som si, že kniha by mohla zaujať aj slovenské čitateľstvo. Oriešok spočíval hlavne v tom, ako rozumne prekladať reálie NDR a sprievodné, v nemčine písané ukážky z tvorby. Nemecko-britský novinár Oltermann približuje pozadie básnického krúžku na ministerstve štátnej bezpečnosti NDR, vychádza pritom z čítania rôznej vedeckej historickej literatúry, z archívneho výskumu a z rozhovorov s pamätníkmi. Prikladá aj produkciu návštevníkov básnického krúžku, ktorá prechádzala od typickej socialistickorealistickej spisby k dosť špecifickému čaru nechceného. Popri všetkom však Oltermann nezabúda, že za týmto príbehom je predovšetkým potláčanie slobody prejavu, a okrem špehov sa venuje tým, ktorých špehovali, či už to bola mladá žena, ktorá verejne nepublikovala jedinú báseň, alebo spisovateľ, z ktorého sa v západnom Nemecku stala kultová osobnosť. V konečnom dôsledku máme pred sebou obraz krajiny natoľko prešpikovanej špehmi, že si v paranoidnej atmosfére každodenného života nemohol byť naozaj nikto istý ničím.