Podmienky na literárny preklad v krajinách V4 – reportáž z diskusie na festivale TRANZ z prekladateľskej dielne

Slovenské prekladateľské a redaktorské združenie DoSlov sa v roku 2024 stalo členom európskej asociácie CEATL a to nám otvorilo možnosti na intenzívnejšiu výmenu informácií s partnerskými združeniami z okolitých krajín. Z rozhovorov s kolegyňami a kolegami, ktorí v CEATL zastupujú krajiny V4, vyplynulo, že literárni prekladatelia a prekladateľky v Poľsku, Maďarsku, v Česku a na Slovensku čelia podobným problémom, no vzhľadom na rozdielne kultúrne politiky a špecifiká jednotlivých literárnych trhov sa prekladateľské asociácie v rôznych krajinách zasadzujú za zlepšenie prekladateľsko-redaktorských podmienok rôznymi spôsobmi.

Využili sme preto najbližšiu možnú príležitosť a pozvali sme zástupcov a zástupkyne združení krajín V4 na TRANZ 2025, aby sme v diskusii porovnali aktuálne dáta o pracovných podmienkach literárnych prekladateľov a prekladateliek v našich štyroch krajinách, podelili sa o príklady dobrej praxe a hľadali nové možnosti medzinárodnej spolupráce v rámci regiónu. Za českú Obec překladatelů pozvanie prijala Hana Fořtová, za poľské Stowarzyszenie Tłumaczy Literatury prišla diskutovať Ewa Rajewska, maďarskú asociáciu Magyar Műfordítók Egyesülete reprezentoval Dániel Dányi a DoSlov zastupovala Natália Tyšš Rondziková. Úlohy moderátora sa zhostil prekladateľ, tlmočník a sociológ prekladu Martin Djovčoš.

Aktuálnu situáciu literárnych prekladateľov a prekladateliek vo svojej krajine sprostredkoval každý z hostí trochu inou optikou. Ewa Rajewska sa sústredila na výsledky z nedávneho prieskumu spokojnosti poľských literárnych prekladateľov, ktoré vyzneli veľmi pozitívne. Na otázku, či sú spokojní so svojou prácou, až 98 % respondentov odpovedalo kladne. Pozitívny vývoj v poslednej dekáde zaznamenali v Poľsku aj v oblasti viditeľnosti prekladateľov – čoraz častejšie sa ich mená objavujú na obálkach, pribúdajú literárne festivaly a ocenenia, ktoré venujú pozornosť prekladateľským výkonom. Na druhej strane, priemerné sadzby za literárny preklad sa od roku 2015 zvyšujú iba minimálne (z približne 31 zlotých na 34 zlotých na normostranu v roku 2022, čo je v prepočte aktuálnym kurzom nárast zo 7,3 na 8 Eur) a to, pochopiteľne, znepokojuje aj poľských respondentov. Zadosťučinenie z prekladateľskej práce však zjavne zatiaľ prevažuje nad nespokojnosťou s ohodnotením, keďže v roku 2022 až 75 % respondentov uviedlo, že väčšina ich príjmov pochádza z literárneho prekladu.

Foto: Barbara Sigmundová

Správy o situácii v Českej republike boli znepokojivejšie. Hoci priemerná sadzba podľa prieskumu z roku 2024 prekročila 9 EUR (225 Kč), iba 18 % českých respondentov uvádza, že z literárneho prekladu pochádza väčšina (viac ako 75 %) ich príjmov. Podobne ako na Slovensku sa v dôsledku nízkych honorárov a vysokej miery inflácie stáva práca literárnych prekladateľov v Českej republike čoraz neudržateľnejšia. Obzvlášť znepokojivý je údaj, že až 42 % respondentov uvažuje o zmene profesie. Aj preto, ako uviedla Hana Fořtová, české prekladateľské združenia Obec překladatelů, Překladatelé severu a Jednota tlumočníků a překladatelů v súčasnosti spoločne skúmajú zákonné možnosti stanovenia odporúčanej sadzby za normostranu prekladu, ktorá by vychádzala z priemernej mzdy v národnom hospodárstve a zohľadňovala by objem textu, ktorý je prekladateľ schopný ročne preložiť v najlepšej možnej kvalite.

Predseda maďarskej asociácie Dániel Dányi uchopil odpoveď na úvodnú otázku z iného konca a zdôraznil, že rovnako dôležité ako zbierať dáta je neustále pripomínať kreatívny aspekt našej práce, keď si každé dielo vyžaduje individuálny prístup a často diametrálne odlišné časové nároky, tvorivý vklad či skúsenostný komplex prekladateľa. Podľa jeho slov sa napriek vyše dvadsiatim rokom advokačnej činnosti ich združenia sadzby v Maďarsku takmer vôbec neposunuli. Preto sa v poslednej dobe usilujú zmeniť naratív v komunikácii s vydavateľstvami a z pozície najbližších partnerov v kreatívnom procese im pripomenúť, že ak neponúknu prekladateľom príjem, z ktorého by si dokázali pokryť aspoň základné životné náklady, sami si pod sebou podpília konár. V záujme prežitia prekladateľskej profesie maďarské združenie nedávno zverejnilo referenčnú sadzbu 7 EUR za normostranu, ktorú komunikovali ako „odporúčanú minimálnu odmenu“. Dániel rozosmial publikum, keď dodal, že pri vyjednávaní s vydavateľstvami zvykne zabrať argument, že maďarskí prekladatelia by radi dosiahli výšku slovenských honorárov.

Zástupkyňa DoSlovu Natália Tyšš Rondziková ponúkla v debate čerstvé dáta zo Slovenska. Podľa prieskumu podmienok práce literárnych prekladateliek a prekladateľov, do ktorého sa začiatkom roka 2025 zapojilo 107 respondentov, je aktuálna priemerná sadzba za 1 normostranu literárneho prekladu do slovenčiny 8,1 EUR. V porovnaní s rokom 2021 je to nominálny nárast o 0,83 EUR. Priemerná mzda literárnych prekladateľov však čoraz viac zaostáva za priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Kým v roku 2021 by sme museli pri priemernom honorári 7,27 EUR preložiť 168 normostrán mesačne, aby sme dosiahli hrubú priemernú mzdu, v roku 2024 by sme museli preložiť za priemerných 8,1 EUR vyše 188 normostrán. Ak by sme sa zárobkom chceli vyrovnať priemernej mzde vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, bolo by to až 240 normostrán. Medzinárodné odporúčania pritom hovoria o 100 – 120 normostranách literárneho textu mesačne, ak má byť zachovaná kvalita textu a zdravie prekladateľa. Preto neprekvapí, že v prieskume uviedlo len 11,2 % respondentov, že literárny preklad tvorí väčšinu ich príjmu. 5,6 % uviedlo, že preklad kníh predstavuje celý ich príjem. Natália Tyšš Rondziková však dodala, že pri bližšom pohľade na respondentov, ktorí sa živia výlučne literárnym prekladom, vyplynulo, že viacerí z nich si otázku nesprávne interpretovali, keďže popri literárnom preklade ešte napríklad poberajú dôchodok alebo rodičovské dávky. Rondziková poukázala aj na špecifiká slovenského knižného trhu, ktorý je najmenší z krajín V4 a zároveň až 25 % obratu tvoria knihy v inom ako slovenskom jazyku (najmä pôvodná a prekladová literatúra v češtine, angličtine či maďarčine). Slovenské vydavateľstvá teda produkujú tituly v malých nákladoch, mnohé tituly si na seba nezarobia a to ešte zhoršuje už i tak nevýhodnú vyjednávaciu pozíciu prekladateľov.

Druhá časť debaty sa zamerala na to, akým spôsobom sa prekladateľské asociácie snažia zlepšovať podmienky na literárny preklad v danej krajine. V Českej republike sa prekladateľské združenia dlhšie snažili dospieť k dohode s vydavateľmi na vzorovej zmluve, napokon sa však viac osvedčili všeobecné zmluvné odporúčania pre prekladateľov. Obec překladatelů poskytuje svojim členom aj možnosť využiť bezplatné právne poradenstvo v spolupráci s advokátskou kanceláriou. Maďarské združenie popri odporúčaniach minimálnej sadzby tiež vypracovalo „sprievodcu zmluvami“, v ktorom upozorňuje prekladateľov a prekladateľky, na aké formulácie si majú dávať v zmluvách pozor. V Poľsku z dôvodu zákonných obmedzení nemajú zverejnené odporúčané sadby za preklad, no každé dva roky uskutočňujú prieskumy sadzieb a zverejnená aktuálna priemerná sadzba sa zvykne používať ako referencia pri vyjednávaní. Vypracovali tiež modelovú zmluvu a v roku 2015 spísali v spolupráci s poľskou Úniou spisovateľov súbor odporúčaní pre férovú spoluprácu s vydavateľstvami pod názvom Krakovský dohovor. K dodržiavaniu dokumentu sa zaviazalo 22 poľských vydavateľstiev, ktoré odvtedy môžu používať na svojich publikáciách „vydavateľskú známku kvality“. Zástupkyňa DoSlovu, najmladšej z organizácií zastúpených v debate, spomenula, že ako novovzniknuté združenie sme považovali za kľúčové najskôr zmapovať situáciu na Slovensku. Po šiestich rokoch existencie a troch prieskumoch podmienok sa postupne snažíme formulovať odporúčania pre literárnych prekladateľov, redaktorov i pre vydavateľstvá. V súčasnosti pripravujeme kódex férovej spolupráce, na ktorého finálnom znení by sme sa radi dohodli s čo najväčším počtom vydavateľstiev.

V závere debaty diskutujúci zhodnotili, že bližšia spolupráca našich združení by bola všestranne prospešná. Zaznel napríklad nápad spoločne zorganizovať workshopy pre prekladateľov, ktorí pracujú na tom istom diele do rôznych jazykov V4, či pripraviť projekt, v rámci ktorého by sa preložilo jedno dielo z každej krajiny V4 do jazykov všetkých ostatných krajín. Po skončení oficiálnej debaty sa hostia v neformálnom rozhovore zhodli, že hoci CEATL ponúka príležitosť na zdieľanie skúseností s inými európskymi organizáciami, výzvy, ktorým čelia prekladatelia v krajinách Vyšehradskej skupiny, sú natoľko podobné, že sa oplatí zostať v užšom kontakte. Obzvlášť keď viaceré vydavateľstvá pôsobia paralelne vo viacerých krajinách V4, české či maďarské preklady sú distribuované aj na Slovensko a dianie na jednom knižnom trhu ovplyvňuje vývoj na trhu v okolitých krajinách.

Barbara Sigmundová

Foto: Archív autorky

Barbara Sigmundová

(1987) je prekladateľka a translatologička. Zo španielčiny preložila zbierky poviedok Jorgeho Luisa Borgesa Fikcie a Alef, výber z próz Claudie Piñeiro Kto z nás či román Aurory Venturini Sesternice, z angličtiny napríklad román Juliana Barnesa Jediný príbeh, román Anny Burns Mliekar alebo zbierku poviedok Nicole Krauss Byť mužom. Ako audiovizuálna prekladateľka spolupracovala s festivalmi Febiofest, Fest Anča, Jeden svet, Hviezdne noci, Viva la película a i. Venuje sa aj výučbe audiovizuálneho prekladu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Je predsedníčka prekladateľsko-redaktorského združenia DoSlov a redaktorka literárneho časopisu Verzia.