Autori a autorky tohto čísla

John Ajvide Lindqvist

Foto: Darren James

(1968) vyrastal s mamou na štokholmskom predmestí Blackeberg, letá a prázdniny trávieval s otcom v Ros­lagene. Ako trinásťročný začal vystupovať ako kúzelník, neskôr ako stand-up komik. Až v roku 2000 sa rozhodol, že sa pokúsi napísať román. Výsledkom bol celosvetovo úspešný debut Nech vojde ten pravý (Låt den rätte komma in, 2004), po ktorom nasledoval román Čo s nemŕtvymi (Hanteringen av odöda, 2005). Oba do slovenčiny preložila Mária Bratová. Lindqvist patrí k produktívnym prozaikom a v doterajšej tvorbe si vyskúšal viacero žánrov, tém a štýlov nielen v oblasti hororu, ale aj thrilleru či kriminálneho románu. Svedčí o tom niekoľko autorových zbierok poviedok, napríklad Pappersväggar (Papierové steny, 2006), i samostatných noviel ako sfilmovaná Gräns (Hranica, 2018, réžia Ali Abbasi), najmä však šesť samostatných románov, počnúc tretím Människohamn (Ľudský prístav, 2008) až po naposledy vydaný Sommaren 1985 (Leto 1985, 2023) a zatiaľ nevydaný román Svinen (Svine, 2025). Vytváranie navzájom voľne prepojených fikčných svetov si autor úspešne vyskúšal v románovej trilógii o nadprirodzených miestach Himmelstrand – Rörelsen – X (Nebeská pláž – Pohyb – X, 2014, 2015, 2017) i novšej thrillerovej sérii Blodstormen: Skriften i vattnet – Rummet i jorden – Anden i maskinen (Krvavá búrka: Písmo vo vode – Izba v zemi – Duch v stroji, 2022, 2024, 2025).

Joni Huttunen

Foto: Archív autora

sa narodil v roku 1980 v Göteborgu. Je autorom mystických a hororových románov Barrfiolernas rike (V ríši ľubozvučných lesov, 2016) a Elddjur (Ohnivé zvery, 2019), ktoré sú zasadené do prostredia hlbokých fínskych a švédskych lesov a plné surreálnych obrazov a scén. Nedávno vydal novelu Den befruktade staden (Oplodnené mesto) v antológii Övergivna platser (Opustené miesta, 2022). Je tiež autorom básnických textov v knihe Glimt (Záblesk, 2023), ktorú obrazmi ilustrovala umelkyňa Annette Folkedotter. Vizuálne cítenie vyjadril aj ako režisér hudobných klipov pre umelcov ako Jaqee, Cookies n Beans, Mattias Hellberg, Christian Kjellvander či Kristofer Åström. Režíroval aj niekoľko krátkych filmov.

David Renklint

Foto: Eva Lindblad

(1985) je religionista, učiteľ a autor mnohých hororových a fantastických kníh pre deti a mládež. Pre dospelých napísal napríklad romány Järvflickan (Jazvečie dievča, 2019), Jag dödar en (Niekoho zabijem, 2021). V neskorších dielach Huggormars högland (Hadia vysočina, 2023), Döparen (Krstiteľ, 2024) či Vårvindar friska (Svieži jarný vietor, 2024) sa pohybuje skôr v oblasti kriminálneho románu a psychologického thrilleru s náboženskými témami.

Andrea Lundgren

Foto: Christine Olsson

sa narodila v roku 1986 v Bodene vo vzdialenom severošvédskom kraji Norrbotten. Pôsobí ako prozaička, literárna kritička a prekladateľka z dánčiny. Debutovala v roku 2010 románom I tunga vintrars mage (V útrobách ťažkých zím), po ktorom nasledoval román Glupahungern (Vlčí hlad, 2014). Po ďalších štyroch rokoch vydala oceňovanú zbierku poviedok Nordisk fauna (Severská fauna, 2018, v českom preklade Petry Hesovej ako Severský bestiář, Kniha Zlín, 2019). Nateraz posledný román Den underjordiska solen (Podzemné slnko, 2022) získal Cenu Mare Kandre (2022) za spôsob, akým sa autorka – slovami poroty – neustále pohybuje na tenkej hranici medzi ľudskou a zvieracou ríšou, medzi divokosťou a civilizovanosťou, ako aj medzi detsky zasnívanou krajinou a krehkou každodennosťou dospelého života.

Mårten Dahlrot

Foto: Archív autora

sa narodil a vyrastal v Karlshamne na juhu Švédska, neskôr sa presťahoval do Malmö, kde okrem písania vyučuje na miestnom latinskom gymnáziu švédčinu a náboženskú výchovu. Jeho štýl sa vyznačuje precíznosťou pri budovaní napätia a schopnosťou vtiahnuť čitateľa do surrealistických a často desivých svetov. V dielach často skúma hranice medzi realitou a neznámom, pričom využíva jazyk na vyvolanie znepokojenia a strachu, ktorý sa pomaly vkráda do mysle hlavných postáv. Vyšli mu tematicky rôznorodé hororové poviedky a novely v zbierkach Berättelser från bårhuset (Príbehy z márnice, 2020), Övergivna platser (Opustené miesta, 2022), v antológii Evig fasa (Večná hrôza, 2024) a tiež v cykle desiatich tzv. dahlrotovských noviel (Dahlrotnovellerna) či v sérii Sagor för döda barn (Rozprávky pre mŕtve deti). Vydal aj román Det jävla djuret (Prekliate zviera, 2021).

Frida Windelhed

Foto: Archív autorky

je prozaička, redaktorka a rocková hudobníčka. Narodila sa v roku 1994 v Štokholme, v súčasnosti žije v Göteborgu. V tvorbe sa zameriava na telesný a psychologický horor a erotiku, často s feministickým podtónom. Publikovala poviedky v hororových antológiách Berättelser från bårhuset (Príbehy z márnice, 2020) a Evig fasa (Večná hrôza, 2024). Vydala aj groteskné a eroticky ladené romány Rött universum (Červený vesmír, 2020) a Järnvärld (Železný svet, 2021). V tomto roku jej vyšla autorská poviedková zbierka Ropa inte ut i mörkret (Nevolaj do tmy, 2025).

Sofia Albertsson

Foto: Wikimedia Commons

sa okrem literárnej činnosti venuje aj maľbe obrazov a ilustráciám kníh zobrazujúcim hmlisté severské prírodné scenérie, tmavé lesy či ľudové motívy. Narodila sa v roku 1982 v kraji Dalarna v strednom Švédsku na hraniciach s Nórskom. Publikovala poviedky a novely vo viacerých kolektívnych antológiách, počnúc surrealistickou autorskou zbierkou Den plötsliga dörren (Náhle dvere, 2012), po ktorej nasledovala zbierka príbehov o ľuďoch z okraja spoločnosti pod názvom De överflödiga (Zbytoční, 2014), a neskôr román Stockholmspesten (Štokholmský mor, 2018), v ktorom hlavné mesto postihnú výpadky elektriny, pitnej vody aj v doprave a v tuneloch metra sa začína rozrastať čosi strašné. Príbuznú tému tajuplnej nákazy rozvíja aj vo voľne nadväzujúcej knihe Benkvarnen (Mlyn na kosti, 2020), motív pradávnych príšer spod zeme skúma v románe Blöd för berget (Hora žiada krv, 2023), o bytostiach potulujúcich sa na trasovisku píše v nateraz poslednom, historickom a erotickom horore Hungermyren (Hladný močiar, 2024). Niektoré jej texty boli prezentované aj v populárnom podcaste švédskeho rádia Creepypodden, ktorý sa zameriava na prezentáciu strašidelných príbehov, často inšpirovaných tzv. creepypastami.

Anders Fager

Foto: Archív autora

je spisovateľ a dizajnér rolových hier. Narodil sa v roku 1964 na štokholm­skom predmestí Bredäng. V roku 1983 napísal prvú švédsku rolovú hru Spindelkonungens pyramid (Pyramída Pavúčieho kráľa), neskôr vytvoril napríklad stolovú hru Hellgame (2003) a viaceré kartové hry (Love Soap, Scoop, Comrade Koba). Ako prozaik debutoval zbierkou hororových próz Svenska kulter (Švédske kulty, 2009), po ktorej nasledovali ďalšie dve knihy, spolu s debutom súborne vydané v zbierke Samlade svenska kulter (Zobrané švédske kulty, 2011). Poviedky spája spoločná fikčná mytológia „Sveta kultov“, ktorý obývajú nadprirodzené bytosti inšpirované či prevzaté od H. P. Lovecrafta. Príbehy sa však do veľkej miery odohrávajú v súčasnom Švédsku, prípadne v nich zároveň vystupujú postavy z bližšej i vzdialenejšej švédskej histórie: kráľ Karl XI., spisovateľ August Strindberg, nacista Hermann Göring a i. Fagerove postavy často prestupujú naprieč jednotlivými poviedkami, a vytvárajú tak celú sieť intertextuálnych vzťahov. Ústrednou postavou jeho príbehov je knihovník Ingemar Fredman, ktorý slúžil u švédskej kráľovnej Kristíny (1632 – 1654) a odvtedy nezostarol. Vydal množstvo románov, počnúc Jag såg henne i receptionen (Videl som ju na recepcii, 2012) až po nedávny kriminálny román v spoluautorstve s Michaelou Carlberg s názvom Ynglingamorden (Ynglingovské vraždy, 2024). Je tiež autorom zbierky postapokalyptických príbehov Kaknäs sista band (Posledný záznam z Kaknäsu, 2015), dvoch zbierok poviedok aj samostatných noviel. Spolu s Danielom Thollinom vydal grafický román Smutsig svart sommar (Špinavé čierne leto, 2016).

Anna Lindberg

Foto: Archív autorky

(1982) je prekladateľka, spisovateľka a fotografka žijúca v Štok­holme. Prekladá z angličtiny a nemčiny, napr. Joan Didion, Elif Batuman, Emine Sevgi Özdamar, Monika Rinck a i. Z nemčiny preložila aj román Ireny Brežnej Nevďačná cudzin(k)a. Ako fotografka zachytila portréty viacerých umeleckých prekladateľov a prekladateliek, ktoré vystavovala v rámci projektu „The Invisible People“. Od roku 2017 pracuje pre švédske Prekladateľské centrum, kde zabezpečuje komunikáciu a sprostredkovanie prekladateľských zadaní.

Miguel de Cervantes Saavedra

Foto: Wikipedia

(1547 – 1616) žil a tvoril v období tzv. Zlatého veku španielskej literatúry. Bol o sedem rokov starší ako William Shakespeare, zomreli vraj v jeden deň toho istého roku, aj preto sa 23. apríl oslavuje ako Svetový deň knihy a autorských práv. Začínal ako básnik. V roku 1571 sa zúčastnil na slávnej bitke s Turkami pri Lepante a bol ranený, odtiaľ pochádza jeho prezývka „jednoruký od Lepanta“. Počas plavby do vlasti, kde očakával slávnostné prijatie a zabezpečenie za odvahu a vojenské zásluhy, zajali loď piráti a Cervantes sa dostal na päť rokov do väzenia v Alžírsku. Po návrate do Španielska musel prekonávať rad osobných, rodinných aj umeleckých prekážok. V roku 1585 napísal historické drámy La Numancia (Numancia) a El Trato de Argel (Alžírske dobrodružstvo) a prvý diel pastierskeho románu Galatea. Živil sa ako vyberač daní a dávok múky a oleja pre španielsku armádu. Po obvinení zo sprenevery a nekalého konania sa dostal dvakrát do väzenia. V roku 1605 vyšiel jeho román o donovi Quijotovi, pôvodne zamýšľaný ako krátka zábavná novela. Vďaka nemu sa Cervantes stal známym a populárnym, dokonca nielen doma, ale aj v iných krajinách, no ako komický autor, hoci on chcel byť slávnym básnikom a dramatikom ako jeho večný rival Lope de Vega. Aj z toho pramení jeho irónia a úsmev s príchuťou trpkosti. V roku 1613 vyšli Novelas ejemplares (Príkladné novely), do ich prológu si vkreslil aj jediný – hoci len slovný – „autoportrét“. V roku 1614 vydal básnickú zbierku Viaje del Parnaso (Cesta na Parnas) a konečne mu svitla nádej na pokojnejší život. Opäť dúfal márne. V roku 1614 sa objavilo apokryfné pokračovanie príbehov o donovi Quijotovi od istého Avellanedu, kritické a posmešné. Cervantes musel rýchlo reagovať. Z osobne i umelecky ťažkej situácie vydoloval maximum: k prvému dielu dopísal druhý a stal sa tvorcom prvého moderného románu svetovej literatúry. V roku 1615 vydal ešte Ocho comedias y ocho entremeses (Osem komédií a osem medzihier). Posledný román Los trabajos de Persiles y Sigismunda (Útrapy Persilea a Sigismundy) vyšiel až po autorovej smrti.

Dnes je Cervantes najznámejším autorom španielskej literatúry, jeho meno nesie najvýznamnejšia literárna cena pre hispánskych autorov (Premio Cervantes) a štátna celosvetovo pôsobiaca inštitúcia zameraná na šírenie španielskeho jazyka a kultúry (Instituto Cervantes). A naplnila sa aj autorova poznámka, že nebude jazyka, do ktorého by jeho román o tragikomickom hrdinovi nepreložili.

Ivana Zacharová

Foto: Archív autorky

je učiteľka a literárna publicistka. Píše recenzie do Magazínu o knihách, časopisu Romboid a Rádia Devín. Vo voľnom čase si číta, a keď jej zostane ešte nejaký čas nazvyš, opäť berie knihu do ruky.

Špela Sevšek Šramel

Foto: Archív autorky

prednáša slovenskú literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity v Ľubľane. Je spoluautorkou učebníc Od Dunaja po Vltavu: prehľad českej a slovenskej literatúry (2023) a Literárna čítanka (2024). Prekladá zo slovenčiny, v slovinčine vyšli jej preklady z diel Ballu, D. Mitanu, P. Vilikovského, K. Kucbelovej a i. Za preklad poézie získala v roku 2024 cenu Lirikonov zlat.

Svetlana Kmecová

Foto: Archív autorky

je autorkou viacerých článkov z oblasti slovensko-slovinských kultúrnych vzťahov, ako aj slovenskej a slovinskej frazeológie. Preklady zo slovinčiny (napr. L. Kovačič, B. Korun, J. Virk) publikovala časopisecky, knižne jej vyšli preklady dvoch románov, v roku 2007 Staviteľ D. Jančara a v roku 2018 Pozorovateľ E. Flisara. Učí slovenčinu ako cudzí jazyk.

José Eduardo Agualusa

Foto: Rosa Cunha

sa narodil v angolskom Huambe v roku 1960, žil v Luande, Riu de Janeiro a Berlíne a momentálne sa pohybuje medzi Lisabonom a Mozambikom. Vyštudoval agronómiu a lesníctvo, preslávil sa však svojimi románmi, poviedkami, divadelnými hrami a knihami pre deti. V roku 2007 získal britskú Independent Foreign Fiction Prize za román Obchodník s minulosťou (O vendedor de passados), ktorý vyšiel v roku 2008 v slovenskom preklade Jany Marcelliovej. Román Všeobecná teória zabúdania (Teoria geral do esquecimento), ktorý vyšiel v slovenskom preklade Miroslavy Petrovskej, bol v roku 2016 nominovaný na Medzinárodnú Man Bookerovu cenu a v roku 2017 získal International Dublin Literary Award. V slovenčine vyšla v preklade Zuzany Greksákovej aj zbierka poviedok Terorista elegán a iné príbehy (O terrorista elegante e outras histórias), ktorú autor napísal spolu s mozambickým spisovateľom Miom Coutom. Okrem vlastnej tvorby Agualusa píše aj pre viacero zahraničných printových médií.

Súťažná ukážka – príbeh Sábios como camelos – pochádza zo zbierky Estranhões & Bizarrocos (2000). Táto zbierka je určená primárne deťom, hovorí o odvahe aj strachu a prináša rôzne fantastické tvory ako mechanické vrabce, vtáčiky na paru či múdre ťavy, ktoré strážia knihy.

Palo Čejka

Ilustrácia: Archív autora

(1973) sa venuje fotografii, grafike, ilustrácii a grafickému dizajnu. Najviac času však venuje autorskému linorytu, drevorezu a experimentom s technikami tlače z výšky. Grafiky tlačí ručne, zväčša po štyroch kusoch. Študoval fotografiu v ateliéri Miloty Havránkovej na Vysokej škole výtvarných umení. Školu nakoniec skončil na katedre dizajnu (odbor grafický dizajn) v ateliéri Ľubomíra Longauera. Čejka je rodený Bratislavčan úzko spätý s bratislavskou kultúrnou scénou. Je spevákom a textárom kapely Kamoško a Kokosko, DJ Reverendom, slam poetom, učiteľom.