John Ajvide Lindqvist: Leto 1985 preklad
zo švédčiny preložila Margita Gáborová
Životná pomoc
1
Pochopiteľne, jedna noc dobrého spánku a nádej, že rodičia zostanú aj naďalej spolu, nestačili na to, aby napravili všetko pokazené, nebolo to také jednoduché, ale čiastočne to pomohlo. Typický príklad: keď som sa nasledujúce ráno zobudil a pozrel hore na plafón, okamžite som tam uvidel Helenine obrysy. Nezhmotnila sa však na niečo desivé. Prvýkrát som začal veriť, že možno predsa len existuje z toho všetkého cesta von.
Keď som zišiel dolu do kuchyne, rodičia tam už boli. Ako zvyčajne sa ma opýtali, ako sa mám, a aj ja som ako zvyčajne odvetil, že dobre. Bol tu však rozdiel. Dnes bolo v mojej odpovedi viac pravdy a ich otázky som tiež vnímal ako menej falošné. Nie ako keď sa smiali, tvárili sa zaneprázdnene a otočili sa k tichej hudbe, ktorá znela z rádia, nie, teraz boli menej strnulí a napätie sa uvoľnilo. Akoby si obaja naraz s úľavou vydýchli.
Zjedol som kefír s kukuričnými lupienkami a vypil pohár džúsu. Mal som rovnaký pocit ako pri včerajšej…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
John Ajvide Lindqvist
John Ajvide Lindqvist
Foto: Darren James(1968) vyrastal s mamou na štokholmskom predmestí Blackeberg, letá a prázdniny trávieval s otcom v Roslagene. Ako trinásťročný začal vystupovať ako kúzelník, neskôr ako stand-up komik. Až v roku 2000 sa rozhodol, že sa pokúsi napísať román. Výsledkom bol celosvetovo úspešný debut Nech vojde ten pravý (Låt den rätte komma in, 2004), po ktorom nasledoval román Čo s nemŕtvymi (Hanteringen av odöda, 2005). Oba do slovenčiny preložila Mária Bratová. Lindqvist patrí k produktívnym prozaikom a v doterajšej tvorbe si vyskúšal viacero žánrov, tém a štýlov nielen v oblasti hororu, ale aj thrilleru či kriminálneho románu. Svedčí o tom niekoľko autorových zbierok poviedok, napríklad Pappersväggar (Papierové steny, 2006), i samostatných noviel ako sfilmovaná Gräns (Hranica, 2018, réžia Ali Abbasi), najmä však šesť samostatných románov, počnúc tretím Människohamn (Ľudský prístav, 2008) až po naposledy vydaný Sommaren 1985 (Leto 1985, 2023) a zatiaľ nevydaný román Svinen (Svine, 2025). Vytváranie navzájom voľne prepojených fikčných svetov si autor úspešne vyskúšal v románovej trilógii o nadprirodzených miestach Himmelstrand – Rörelsen – X (Nebeská pláž – Pohyb – X, 2014, 2015, 2017) i novšej thrillerovej sérii Blodstormen: Skriften i vattnet – Rummet… Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom
Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Margita Gáborová
Foto: Archív autorkyMargita Gáborová
študovala germanistiku a nordistiku na univerzite v Bratislave, Berlíne a Štokholme. Ako vysokoškolská pedagogička vychovala niekoľko generácií prekladateľov zo severských jazykov. Publikovala mnoho štúdií o severskej literatúre a kultúre na Slovensku a v zahraničí, vydala viacero kníh s témou seversko-slovenských medziliterárnych vzťahov, literárnej recepcie a dejín severských literatúr.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa