Oslava literatúry a umeleckého prekladu z prekladateľskej dielne

Vždy mi poskočí srdce, keď sa podarí niečo dobré, a najmä ak to súvisí s literatúrou a svetom kníh. Prvý ročník literárneho festivalu TRANZ zameraného na umelecký preklad otvorili organizátori v Banskej Bystrici 5. mája 2023. Toto festivalové dieťa sa zrodilo v hlavách Slava Sochora z Literárnej bašty a prekladateľky Paulíny Čuhovej. Dramaturgicky sa k nim pridala aj Barbara Sigmundová, predsedníčka o. z. DoSlov. Odvtedy uplynuli dva roky a po úspešnom prvom a druhom ročníku sa brány banskobystrického Centra nezávislej kultúry Záhrada otvorili po tretí raz. Počasie vyšlo ako na objednávku. Krásne prostredie Záhrady doslova čičíkalo hostí v náručí. Počas všetkých dní sa vonku v záhrade živo diskutovalo. Stretlo sa tu viacero prekladateľských a redaktorských osobností, návštevníkov rôznym spôsobom spojených s literatúrou a divákov, ktorí si radi prišli vypočuť, čo nové sa deje vo svete prekladovej literatúry. Pri jednom stole sa rozprúdila konverzácia o prekladateľských orieškoch, pri druhom o podpore prekladov, pri ďalšom o knižných novinkách alebo hoci aj o rodine. Vládla tu skutočne príjemná atmosféra.

Organizátori tretí ročník festivalu symbolicky venovali pamiatke slovinského prekladateľa Andreja Perica (1979 – 2024), ktorý, ako uviedli, „vytváral neobyčajné mosty medzi slovinskou a slovenskou literatúrou“. Festival sa vo štvrtok 1. mája otvoril v kaviarni Výklad práve spomienkovou diskusiou o A. Pericovi. Moderátor Michal Tallo sa o ňom zhováral so Svetlanou Kmecovou a Máriou Ferenčuhovou. V rámci diskusie uviedli aj jeho knižný prekladový výber z poézie slovinského básnika Braneho Mozetiča Cmúľam mangovú kôstku1. Nasledovala diskusia s maďarským spisovateľom Pálom Závadom a jeho dvornými prekladateľkami Renatou Deákovou a Evou Andrejčákovou o slovenských podobách jeho kníh, o našej spoločnej identite aj o dejinách. Rozhovor viedol dramatik a režisér Miklós Forgács. Večer zavŕšil koncertom maďarský textár a spevák Mihály Víg, autor filmovej hudby, ktorý je známy aj ako herec vďaka hlavnej úlohe v kultovom filme Bélu Tarra Satanské tango. (Za hudbu k Tarrovmu filmu Turínsky kôň získal v roku 2011 Európsku filmovú cenu.)

1) Výber z básní v preklade Andreja Perica vyšiel aj vo Verzii 2/2024.

Lajtmotívom piatkového predpoludnia a skorého popoludnia bola spolupráca, a konkrétne redakcia umeleckého textu. V Záhrade sa v piatok ráno o desiatej nachádzala vysoká koncentrácia redaktorov a redaktoriek, resp. prekladateľov a prekladateliek, ktorí zároveň aj redigujú. Začal sa redakčný workshop. Lektorky Viera Luptáková a Martina Kubealaková rozdali pracovné hárky a pustili sa do vysvetľovania rôznych praktických príkladov zameraných na používanie predložkových väzieb v redakčnej praxi. Rozprúdila sa vášnivá a plodná debata. Na záver sa všetci prítomní a prítomné vyjadrili, že by si priali nie redaktorský workshop, ale redaktorský tábor, minimálne týždenný. Redakčná práca je náročná, a kto by chcel tvrdiť opak, nech to pred redaktormi a redaktorkami nehovorí nahlas. Samozrejme, žartujem. Po workshope v rozhovore s názvom Hranice redakcie Lucia Halová, Mária Štefánková a Jaroslav Hochel rozoberali, akým spôsobom sa na redakcii umeleckého textu pracuje dnes a ako to bolo v minulosti, ale aj rozličné redaktorské postupy, zásady, historky a problémy.

Foto: Veronika Čapkovičová

V poobedňajších diskusiách najprv zástupkyne a zástupcovia prekladateľských združení z Česka, Poľska, Maďarska a zo Slovenska: Hana Fořtová (Obec překladatelů/ČR), Ewa Rajewska (Stowarzyszenie Tłumaczy Literatury/PL), Dániel Dányi (Magyar Műfordítók Egyesülete/HU) a Natália Tyšš Rondziková (OZ DoSlov/SK) diskutovali o tom, v akých podmienkach vzniká prekladová literatúra v krajinách V4; po nich o prekladoch slovenských diel do angličtiny hovorili tí najpovolanejší: prekladateľka a propagátorka našej literatúry vo Veľkej Británii Júlia Sherwood a Dado Nagy zo Slovenského literárneho centra. Hovorilo sa o nových slovenských autoroch a autorkách, ktorým sa podarilo dostať na anglickojazyčný literárny trh. Publikum malo možnosť dozvedieť sa, čo všetko vplýva na to, ktorá slovenská kniha sa bude prekladať do cudzieho jazyka. Podľa oboch diskutujúcich na Slovensku máme veľa vynikajúcich autorov a autoriek, ktoré by s ľahkosťou obstáli v konkurencii zahraničných titulov a pokojne by mohli ašpirovať na veľké zahraničné literárne ceny.

Podvečer patril Panelu prvých prekladov s „debutantkami“ Máriou Bebejovou, Evou Lalkovičovou a Ivanou Hlubockou a večerný program sa už odohrával v Divadle Štúdio tanca na Komenského ulici. Po sugestívnom a dojímavom tanečnom divadle LOST IN TRANSLATION/Nájdené v preklade (work in progress) piatok vyvrcholil živou verziou obľúbeného prekladateľského seriálu Čo prekladáš, ktorým v Denníku N prekladateľka Ivana Krekáňová zviditeľňuje prácu svojich kolegov a kolegýň. Všetci zo sedmičky prekladateľských osobností hovorili sedem minút o pripravovanej knihe. Na časomieru pozorným okom dohliadala „kontrolórka“ Paulína Čuhová. Niektoré vystúpenia pripomínali, samozrejme, v dobrom, vystúpenia stand-up komikov. Diváci sa mohli na vlastné oči a uši presvedčiť, že prekladateľskú komunitu netvoria žiadni suchári.

Sobotňajšie dopoludnie sa nieslo v poetickom duchu. Festivalové publikum si mohlo vychutnať poetické raňajky s Evou Urbanovou a jej hosťami Máriou Ferenčuhovou a Petrom Milčákom. Atmosféru v Záhrade spríjemňovala hudobná swingová kapela Swingin’ Gentlemen.

Tesne pred poludním sa v diskusii predstavili spoločne dva časopisy, ktoré sa venujú prekladovej literatúre – slovenská Verzia a český Plav. S moderátorkou Andreou Makýšovou Volárovou sa členovia a členky redakcie rozprávali o rozdieloch a spoločných črtách redakčnej práce, špecifikách českého a slovenského knižného trhu, no hlavnou témou bola arabská literatúra v slovenských a českých prekladoch, ktorú rozoberali zostavovateľky arabských čísel oboch časopisov. Pri literatúrach, ktoré u knižných vydavateľstiev nepatria medzi najžiadanejšie, je často takmer nemožné, aby boli niektoré diela preložené do slovenčiny, nech sú akokoľvek dobré. Tu prichádzajú na pomoc literárne časopisy, v ktorých vychádzajú slovenské preklady úryvkov z kvalitných zahraničných diel. Arabskej literatúry je na slovenskom a českom literárnom trhu stále ako šafranu.

To isté by sme mohli povedať aj o chorvátskej či rumunskej literatúre. Našťastie sa to pomaly zlepšuje a tento rok na TRANZ zavítala aj chorvátska spisovateľka, poetka a prozaička Olja Savičević. Vydavateľstvo E. J. Publishing vydalo jej román Letá s Máriou, ktorý autorka predstavila s prekladateľkou knihy Milinou Svítkovou. Diskusia sa niesla v pozitívnej atmosfére, Olja Savičević nie raz rozosmiala publikum. Svoju knihu Päť farebných oblakov na svitajúcej oblohe (Vlna/Drewo a srd) prišla predstaviť aj rumunská spisovateľka Florina Ilis. Debatovala o nej spolu so svojou prekladateľkou Klaudiou Donkovou. Panel nových prekladov tento rok patril Igorovi Hochelovi, Eve Palkovičovej a Miroslave Vallovej a ich novinkám, románom Gabriela Garcíu Márqueza, Itala Calvina a Georgiho Gospodinova.

Dôležitou novinkou tohtoročného TRANZu bol pilotný ročník prezentačnej platformy Prekladisko. Jej podstata spočíva v spájaní prekladateľskej komunity s vydavateľskou. Záujemcovia a záujemkyne (ktorých napokon bolo takmer päťdesiat) sa do Prekladiska mohli prihlásiť bez ohľadu na mieru prekladateľských skúseností s projektom, ktorý podľa nich má potenciál zaujať vydavateľov. Ich úlohou bolo predstaviť seba, svojho autora či autorku, zdôvodniť, prečo by malo dané dielo vyjsť v slovenskom preklade a priložiť aj ukážku. V apríli z nich odborná komisia vybrala finálovú deviatku. Finalistky na festivale (na spôsob seriálu Čo prekladáš) odprezentovali svoje projekty priamo pred vybranými vydavateľstvami. Spolu s nimi veríme, že sa predstavené prozaické či básnické diela čoskoro dostanú aj na pulty kníhkupectiev, a vieme, že to nie sú márne túžby, pretože hneď po skončení prezentácií sme začuli, že už vznikla prvá dohoda…

Záverečný ceremoniál bol spojený s odovzdávaním ocenenia Prekladateľskej galérie. Za dlhoročný prínos v oblasti umeleckého prekladu z francúzštiny a taliančiny sa organizátori rozhodli udeliť cenu prekladateľskej legende Michaele Jurovskej. Laureátka síce nemohla prísť osobne, ale všetkým zúčastneným poslala srdečný a povznášajúci pozdrav prostredníctvom krátkej videoprednášky.

Bodku za festivalom dal koncert Samuela Kovalčíka, známeho pod umeleckým menom Zabiť Františka. Brány Záhrady sa v neskorej nočnej hodine za festivalom TRANZ zavreli a nám všetkým nezostáva nič iné, iba zvedavo čakať na ďalší ročník. Organizátorom Literárnej bašte a OZ DoSlov, presnejšie festivalovému tímu, sa podarilo vyčarovať úžasnú atmosféru spolunáležitosti, pripraviť zaujímavé diskusné panely, vytiahnuť nadšencov literatúry z domovov, prekladateľov a prekladateľky, redaktorov a redaktorky spoza pracovných stolov a verejnosti priblížiť mnohé radosti aj strasti prekladateľského a redaktorského života.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Ivana Zacharová

Foto: Archív autorky

Ivana Zacharová

je učiteľka a literárna publicistka. Píše recenzie do Magazínu o knihách, časopisu Romboid a Rádia Devín. Vo voľnom čase si číta, a keď jej zostane ešte nejaký čas nazvyš, opäť berie knihu do ruky.