David Renklint: Hadia vysočina preklad
Zo švédčiny preložila Beáta Söderström
Sedím na lavičke sama, na mieste, kde zastavuje autobus. Ak chce niekto nastúpiť alebo vystúpiť. Lars sa na mňa uprene díva a oblizuje si žuvací tabak pod perou. Očakáva, že poviem niečo o Ingemarovej smrti. Ale čo mám povedať? Pravda je príliš priamočiara. O mŕtvych len dobre. Vravieť, že si to čerstvý nebožtík zaslúžil, sa nepatrí. Ale ani klamať sa nemá, a preto mu nemienim vyjadriť sústrasť. Ostáva iba mlčať.
Zopakuje, že som si na návrat domov nevybrala vhodný čas.
Nikdy nie je správny čas, chce sa mi odpovedať. Vrátila som sa do Kråksångenu, a tým som porušila ďalší sľub. Niekedy mám pocit, že to jediné, čo mi skutočne patrí, sú nesplnené sľuby a môj starý batoh. Zarezáva sa mi do pliec, hoci je takmer prázdny až na dve veci, ktoré som si musela zbaliť.
Pýta sa, ako dlho som už doma. Pýta sa alebo ma vypočúva?
Pokrčím kostnatými plecami. Vlastne ani neviem, kedy som sa vrátila späť do Kråksångenu. Z autobusu som určite vystúpila už dávno, pretože jediné stopy v prachu na ceste pochádzajú z Larsovho auta. Spotené tričko sa mi lepí na telo, ale radšej budem nosiť dlhé rukávy v teplom počasí, než aby som ukázala jazvy. Jazvy dokážu…