KonVerzácia s Annou Lindberg: Sme ako výklad

Pýtala sa Milina Svítková

Švédske Översättarcentrum (ÖC, Prekladateľské centrum) je nezisková organizácia, ktorá združuje približne 450 prekladateľov a prekladateliek beletrie a spoločenskovednej literatúry. Anna Lindberg v ňom pracuje od roku 2017 a stará sa o PR a prepájanie záujemcov a záujemkýň o preklad s členskou základňou. Od polovice mája 2025 je dočasne poverená vedením ÖC.

Anna, hneď na úvod sa chcem opýtať, kto všetko zabezpečuje chod vašej inštitúcie?
Náš tím pozostáva zo štyroch zamestnancov, ktorí takisto ako ja pracujú na polovičný úväzok. Máme riaditeľa¹, ďalej kolegyňu, ktorá pôsobí ako redaktorka časopisu o preklade Med andra ord (Inými slovami), ktorý vydávame, a zabezpečuje aj náš podcast. Je novinárka a pracuje výlučne na týchto dvoch veciach. Máme ešte projektovú vedúcu, ktorá zastrešuje náš hlavný projekt na podporu čítania Världens läsare! (Čitatelia sveta) zameraný na deti a mladých ľudí. Prekladatelia a prekladateľky v rámci neho navštevujú školy a knižnice a rozprávajú sa spolu o čítaní a preklade.

1) Rozhovor s Annou Lindberg vznikol v marci 2025, keď ešte nebolo známe, že riaditeľ ÖC neplánuje pokračovať na tejto pracovnej pozícii.

ÖC funguje ako nezisková organizácia. Je úlohou projektovej vedúcej aj hľadanie nových zdrojov financovania a grantových výziev?
Áno, pracujú na tom spoločne s riaditeľom. Nie som si celkom istá, ale myslím si, že takto nejako sa to celé začalo. Prvé peniaze sme dostali od Švédskej akadémie, ktorá funguje ako nadácia a predstavuje relatívne stabilný zdroj nášho financovania. Ďalším zdrojom je nadácia Natur och Kultur (Príroda a kultúra), ktorá je zároveň vydavateľstvo, a podporuje jeden náš projekt. A dôležitá je, samozrejme, regionálna podpora z rôznych krajov Švédska. Takže na miestach mimo Štokholmu, kde sídli naša kancelária, máme ďalších spolupracovníkov. Posledný rok máme aj zástupkyňu v najjužnejšom regióne Švédska Skåne a na západe v Göteborgu. Nie sú u nás zamestnané v pravom slova zmysle, ale pracujú na projektoch a podujatiach pre naše členstvo a na školách. Takže máme zastúpenie v troch najväčších regiónoch Švédska.

Vráťme sa na začiatok. Odkedy vlastne ÖC funguje a aký je rozdiel medzi aktivitami, ktoré robíte vy a ktoré vykonáva švédske združenie prekladateľov?
ÖC vzniklo v roku 1979, keď sa spojili viacerí prekladatelia a prekladateľky a založili tento spolok. Predpokladám, že v rovnakom čase, teda zrejme ešte skôr, existoval už Švédsky zväz spisovateľov, pod ktorý patria aj literárni prekladatelia a prekladateľky. V 70. rokoch 20. storočia to bola vo Švédsku taká vlna, vznikali centrá pre rôzne umelecké smery, napr. centrum spisovateľov, ilustrátorov, fotografov a ďalšie. Ich cieľom bolo, aby sa pracovníci v kultúre organizovali sami. Na rozdiel od zväzov, ktoré bojovali za práva jednotlivých umeleckých odvetví, bolo zámerom centier hľadať a nájsť potenciálnych záujemcov a sprostredkovávať im svoje umelecké „služby“. Táto funkcia je aj naďalej jedna z najdôležitejších. Do dnešných čias funguje takýchto centier sedemnásť. Teda konkrétne na nás v ÖC sa môžu obrátiť vydavateľstvá, ktoré hľadajú vhodných prekladateľov a prekladateľky. Zväz spisovateľov to napríklad nerobí, nepropaguje prekladateľov. My sme, naopak, ako výklad, prezentujeme, čo robia prekladatelia a čo ponúkajú, prepájame svojich členov s vydavateľstvami. V tomto smere je zväz – verím, že to nevyznie zle – agresívnejší. Aj naše centrum bojuje za práva prekladateľov, no sme o čosi neutrálnejší. Teda nestanovujeme ceny, ale sprostredkúvame kontakty na konkrétne osoby, ktorých sa potom možno opýtať, koľko ich preklad stojí. Samozrejme, propagujeme aj vzorové zmluvy, ktoré odporúča zväz, ale neurčujeme, že to tak musí byť.

Ako je to teda v prípade pracovnoprávnych otázok, poskytujete poradenstvo aj v týchto záležitostiach?
Vo veci autorskoprávnych otázok a zmlúv odporúčame obrátiť sa na zväz. Na začiatku išlo v ÖC prevažne o sprostredkovateľskú činnosť, no postupom času sa k nej pridalo čoraz viac iných aktivít, napríklad náš časopis Med andra ord, ktorý vznikol v 90. rokoch. Množstvo našich členov udáva dva hlavné dôvody, pre ktoré sa chceli stať členmi Prekladateľského centra: časopis a zverejnený profil, resp. vizitka na našej webstránke, kde je aj kontaktný formulár, pokiaľ tam nechcete mať zverejnenú mejlovú adresu. Náš časopis vychádza štyrikrát ročne a ako jediný vo Švédsku sa venuje umeleckému prekladu. Má celkom slušné renomé a členovia ÖC ho dostávajú bezplatne. Musím priznať, že veľmi praktickou výhodou je, že my v centre sme zamestnaní – na rozdiel od členov zväzov, ktorí svoje aktivity vykonávajú na báze dobrovoľníctva. A to sa mi vidí ako podstatný rozdiel, pretože tak môžeme robiť viac.

Aký je ročný členský poplatok v ÖC?
Nedávno sme ho zvyšovali, predtým to bolo v prepočte zhruba 30 eur ročne. Teraz je to necelých 40 eur pre riadnych členov. Okrem tejto skupiny máme ešte inú, do nej patria prekladatelia a prekladateľky, ktorí ešte nemajú publikovaný knižný preklad. Platia menej, zhruba 15 eur. Nemajú nárok na zverejnenie profilu, no okrem toho majú všetky výhody ako ostatní: dostávajú zadarmo časopis, môžu chodiť na semináre.

Vráťme sa k rozdielom medzi ÖC a zväzom, je ešte niečo, čo by si chcela doplniť?
Áno, ešte mi napadlo, že my v ÖC organizujeme množstvo podujatí zameraných na publikum zvonka, teda nie priamo pre prekladateľov a prekladateľky. Usporadúvame napríklad diskusie na knižnom veľtrhu v Göteborgu, kde máme oveľa širšie publikum. Snažíme sa ľuďom sprostredkovať, aký význam má umelecký preklad pre spoločnosť.

Takže hovoríme aj o úsilí popularizovať umelecký preklad?
Áno, dalo by sa to tak povedať. Napríklad na knižnom veľtrhu v Göteborgu máme svoje vlastné pódium, kde vystupujeme spolu s inými organizáciami. Každý rok tu mávame približne pätnásť podujatí. Okrem nich máme ešte asi tri, ktoré sú určené skôr pre široké publikum, teda ku knihe, o ktorej sa vie, že je v danom roku veľký hit. Občas dokonca za prítomnosti autora alebo autorky, no vždy sú v centre pozornosti prekladatelia a prekladateľky.

Sú aj nejaké oblasti, kde sa vaše úlohy prelínajú, resp. v ktorých si so zväzom môžete navzájom konkurovať?
Nie, časom sa to ustálilo a každý sa zameriava na svoje aktivity. V našom predstavenstve vždy sedí aj člen predstavenstva zväzu a naopak. Pravidelne komunikujeme a to je rozhodujúci predpoklad na dobrú koexistenciu. Samozrejme, sú aj aktivity, kde spolupracujeme, napr. na knižnom veľtrhu v Göteborgu sme vytvorili spoločnú platformu s názvom „Rum för översättning“ (Priestor na preklad). Spolupracujeme tu aj so vzdelávacím centrom zameraným na umelecký preklad v Göteborgu a vzdelávacím centrom pre prekladateľov v Štok­holme. Ale aby som nezabudla, práve teraz prebieha aj knižný veľtrh v meste Umeå v strednej časti Švédska, je menší a viac zameraný na publikum, pripomína skôr literárny festival. Aj tam máme už po niekoľký raz svoj „Rum för översättning“.

Tieto dve podujatia sú takpovediac vaše kľúčové? Môžeš vymenovať aj nejaké iné, ktorými sa môžeme inšpirovať?
Áno, na tieto podujatia sa pripravujeme rok čo rok, plánujeme ich vopred, ale často sa podieľame aj na iných, ktoré vznikajú skôr spontánne, keď nás niekto osloví s nápadom. Prednedávnom napríklad vznikla nová literárna cena Prisma, ktorá sa udeľuje v oblasti queer literatúry. V rámci tohto ocenenia vytvorili prekladateľskú kategóriu a oslovili nás na spoluprácu, a tak sme spolu s členmi ÖC z Malmö zorganizovali debatu aj na juhu Švédska. Minulý rok sme v rámci komiksového veľtrhu v Štokholme zastrešili debatu o preklade komiksov. Aj v Štokholme sa koná menší knižný veľtrh, na ktorom každý rok participujeme s programom.

A čo iné podujatia, robíte napr. aj akcie na vzdelávanie prekladateľov?
Áno, to je druhá časť našich aktivít, ktoré usporadúvame pre svojich členov a členky. Štyrikrát do roka pripravujem online rozhovor s rôznymi literárnymi prekladateľkami, prekladateľmi, redaktorkami a redaktormi. Začali sme s tým počas pandémie a pokračujeme dodnes. Témy sú rôzne, naposledy išlo skôr o praktické veci, prekladateľské štipendiá a vyplácanie honorárov za používanie kníh v knižniciach. Predtým sme mali rozhovor o preklade z komplikovaných jazykov, ako sú čínština a arabčina. V inom rozhovore či skôr prednáške išlo o výsledky prieskumu o pracovných podmienkach a duševnom zdraví prekladateľov.

Čo robíte pre to, aby sa k vám vydavatelia dostali? Aby o vás vedeli a obrátili sa na vás, keď hľadajú prekladateľov?
Našou úlohou je zviditeľňovať sa počas verejných vystúpení a diskusií, musíme byť prítomní v sociálnych médiách, ale aj počas veľtrhov, kde je najviac návštevníkov. Okrem toho však aj navštevujeme vydavateľstvá a rozprávame im o svojej práci. Takže poznáme veľa ľudí. Ale náš knižný svet nie je až taký veľký, takže sa poznáme aj po osobnej línii. Vydávame newsletter, ktorý posielame vydavateľstvám a informujeme ich o svojich aktivitách, napríklad keď vyjde nové číslo nášho časopisu, prípadne nové vydanie podcastu. Mnohým ľuďom sa náš newsletter veľmi páči, pretože dostávajú novinky z prekladateľského sveta a niekde medzi tým všetkým je aj reklama na našu organizáciu. Spolupracovali sme aj so združením švédskych vydavateľov a oni nás spomenuli vo svojom newsletteri. Pre nás je dôležité, aby vydavatelia vedeli, že existujeme.

Takže keby som bola vydavateľka a chcela by som nájsť niekoho, kto mi preloží knihu zo slovenčiny do švédčiny, obrátila by som sa na vás?
Áno, to je vlastne naše najdôležitejšie poslanie. Tu na našom webe by si si klikla na zoznam, v ktorom sa dá hľadať podľa preferovaných jazykov, a tu by si našla slovenčinu… hups, nenašla, je tu iba slovinčina. Zdá sa, že vôbec nemáme prekladateľov zo slovenčiny. Hľadať sa dajú iba jazyky, z ktorých prekladajú naši registrovaní členovia.

Tak pozrieme aspoň češtinu?
Áno, sú tu dvaja, dokonca traja.

Zaujímajú ma ešte vaše projekty na podporu čítania, robíte to tiež s ohľadom na propagáciu prekladateľstva ako povolania?
Áno, nezameriavame sa len na podporu čítania samotného, ale vyzdvihujeme pritom viacjazyčnosť. Teda, povedala by som, že v popredí je skôr viacjazyčnosť než preklad, keďže naším publikom sú najmä deti. Keď navštevujeme školy, naša cieľová skupina sú deti vo veku od 10 do 12 rokov, a to najmä z oblastí, kde sa viacjazyčnosť vníma zároveň ako sociálna výzva. Chceme ukázať, že každý jazyk je dôležitý. Pre starších žiakov a študentov robíme manga workshopy. Naše členky a členovia sa prihlasujú, keď majú záujem zastrešovať tieto aktivity, a my im poskytujeme školenie, materiály, je to honorované. Máme svoje skupinky v Štokholme, na juhu Švédska aj v Göteborgu.

Za rozhovor ďakuje Milina Svítková

Anna Lindberg

Anna Lindberg

Foto: Archív autorky

(1982) je prekladateľka, spisovateľka a fotografka žijúca v Štok­holme. Prekladá z angličtiny a nemčiny, napr. Joan Didion, Elif Batuman, Emine Sevgi Özdamar, Monika Rinck a i. Z nemčiny preložila aj román Ireny Brežnej Nevďačná cudzin(k)a. Ako fotografka zachytila portréty viacerých umeleckých prekladateľov a prekladateliek, ktoré vystavovala v rámci projektu „The Invisible People“. Od roku 2017 pracuje pre švédske Prekladateľské centrum, kde zabezpečuje komunikáciu a sprostredkovanie prekladateľských zadaní.

Milina Svítková

Foto: Barbora Cholková

Milina Svítková

(1986) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii chorvátsky jazyk a nemecký jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde ukončila aj doktorandské štúdium slavistiky. Venuje sa prekladu súčasnej prozaickej tvorby z nemeckého, chorvátskeho a srbského jazykového prostredia. Z nemčiny preložila román Odkiaľ si Sašu Stanišića a z bosniančiny román Chyť zajaca Lany Bastašić. Je členka združenia DoSlov a redaktorka časopisu Verzia.