Prekladateľky a prekladatelia odporúčajú nové knihy

Ahmet Altan: Kocky osudu

Takmer osemdesiatročný turecký literát a novinár Ahmet Altan na vlastnej koži zažil, čo značí nevyspytateľnosť (tureckého) osudu. Pre svoju kritickosť voči súčasnému režimu v rodnej krajine strávil bezmála päť rokov vo väzení, kde však uzrelo svetlo sveta niekoľko jeho dôležitých prozaických textov. Nevyspytateľné kocky osudu spojili tohto autora a moju prekladateľskú maličkosť už po tretíkrát.

Kocky osudu je pútavý bildungsromán, v ktorého popredí stojí drsný a emotívny mladý muž, hľadajúci svoje miesto a hodnotu v krutom spoločenskom milieu v období pred kolapsom Osmanskej ríše. Treba dodať, že osud ho navyše nepočastoval tými najlepšími kartami.

Tento text, podobne ako aj predošlé, sa do európskych jazykov prekladal z autorom odobreného anglického prekladu, vzhľadom na fakt, že Altan bol v čase ich dokončenia väznený a v Turecku nemohli vychádzať (situácia sa medzičasom mení). V tom spočívalo gro výzvy. Ako preložiť košatý prozaický text(y) s malebným podtónom sčítaného spisovateľa a humanistu z jazyka, v ktorom ho nenapísal? Ako pridať beletristickú soľ do síce exaktne, no i (napoly) fádne znejúceho materiálu, ktorý mám pred sebou? A tak som si na základe informácií v texte, Altanových citácií iných autorov, referencií, myšlienok, dialógov postáv a spomienok na moje cesty tureckou krajinou zosnoval profil spisovateľovej mysle a osobnosti, vytvoril i emocionálne podnebie krajiny, a v súlade s vytýčenou mapou som hnietol slovenský text. So soľou i korením. Samozrejme, nestrácal som pritom zo zreteľa budúcu čitateľku a čitateľa.

Preklad knihy z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.

Ladislav Bodík

Preložil: Ladislav Bodík
Redakcia: Jana Obert
Obálka: Arriba!
Vydavateľstvo: Inaque (2025)

David Nicholls: Tu a teraz

Román Tu a teraz vo svojom pracovnom živote vnímam ako míľnik, keďže ide o môj prvý preklad beletrie. Pristupoval som teda k nemu s istou bázňou – napokon, prvý dojem sa len ťažko napráva. Po chvíli som sa však dostal do rytmu a s dejom i postavami som sa bez problémov zžil. Na konci putovania krajinou na pomedzí Anglicka a Škótska sa vo mne dokonca ozvala istá nostalgia.
Pri práci som narazil hneď na niekoľko jazykovo-štylistických výziev, spomeniem aspoň dve najvýraznejšie: vskutku dlhočizné vety a časté opakovanie úvodných konštrukcií na začiatku odsekov u rozprávača. Hoci v pôvodine znie text nenútene a dĺžka viet je ozvenou prúdu vedomia, v slovenčine som musel rozhodnúť, kde a kedy treba pribrzdiť.

Došlo tiež k rozhodnutiu, že sa odchýlime od pôvodného názvu You Are Here. Síce nám to v kapitole s rovnakým názvom trochu zamiešalo karty, no napokon sme si s tým poradili: v kľúčovom dialógu o pár strán neskôr sa do popredia dostáva fráza „tu a teraz“, ktorá je aj definitívnym názvom slovenského prekladu. S ohľadom na dej sme podľa mňa s kolegyňami z redakcie vybrali dobre a textu sme celkom iste neubrali na sile.

Táto premiéra vo svete beletrie bola pre mňa príjemným zážitkom, ktorý si rád ešte zopakujem. To, ako poctivo som sa držal zásady dobrej slovenčiny, sa mi hodnotí ťažko, no verím, že Nichollsov zmysel pre humor a rozprávačský talent sa ukážu tam, kde treba. Všetkým želám príjemné čítanie a teším sa na stretnutie v ďalších knihách!

Martin Kolenič

Preložil: Martin Kolenič
Redakcia: Zuzana Šulajová
Adaptácia obálky: Peter Zentko
Vydavateľstvo: Tatran (2025)

Amor Towles: Stôl pre dvoch

Amor Towles je výnimočný zjav na svetovej literárnej scéne. Vyštudoval literatúru na Stanforde, no dvadsať rokov pracoval ako investičný manažér na Wall Street. Bývalý profesor ho roky prosil, nech nemrhá talentom a začne písať.

V roku 2011 mu ako štyridsaťsedemročnému vyšla prvotina Rules of Civility. Nasledovali romány Džentlmen v Moskve, Lincolnova diaľnica. Čo kniha, to iný rozprávačský štýl, iná téma, iné historické obdobie. Príbehy v príbehu. Precízne zmapované reálie. Úžasne vykreslené postavy. Nevšedný čitateľský zážitok.

Knihu Stôl pre dvoch tvorí šesť poviedok z prostredia New Yorku a novela zo zlatej éry Hollywoodu. Autorov darček čitateľom, keďže ďalší jeho román vyjde až v roku 2026.

Text Amora Towlesa pripomína symfóniu; krásne plynie, rozpína sa, graduje a ústi do fınále, ktoré vyráža dych. Prekladateľ musí držať tempo a rytmus. Nájsť správne slovíčka a umiestniť ich na správne miesto.

Pri nekonečnom preštylizovávaní viet myslím na Wool­lyho údes v Lincolnovej diaľnici: Ako napísať sloh, keď vo vete, ktorá má desať slov, možno za každé slovo dosadiť desať iných slov – takže existuje desať miliárd variácií jednej jedinej vety? Keby len vedel, že v slovenčine máme vďaka voľnému slovosledu tých variácií ešte o pár miliárd viac! Preklad je sizyfovská práca. Úmorná, no našťastie nie márna. Amor je „srdcovka“. Ďakujem vydavateľstvu Tatran, že ma obdarilo práve týmto autorom.

Jana Petrikovičová

Preložila: Jana Petrikovičová
Zodpovedná redaktorka: Ina Martinová
Obálka: Peter Zentko
Vydavateľstvo: Tatran (2025)

Jack London: Martin Eden

Literárne kvality diel takzvanej svetovej klasiky sú nesporné, toto lichotivé zaradenie si vyslúžili najmä myšlienkovo hlboké, viacvrstvové, štylisticky brilantné diela. Preklad každého, na ktoré som si zatiaľ trúfla, mi pripomínal chôdzu v hlbokom snehu: zvažujem každý krok, aby som sa do cieľa dostala bez blúdenia, zbytočných obchádzok či neprípustných skratiek. V prípade Martina Edena sú už na imaginárnej snehovej pláni vychodené cestičky, poznačené dobou aj momentálnym stavom jazyka. Nájsť vlastnú cestu v spleti iných je však ešte náročnejšie, o čom som sa presvedčila hneď na prvých stranách.

Základný príbeh búrliváka Martina je na prvý pohľad jednoduchý: chudobný muž sa zamiluje do bohatej dievčiny a v snahe získať ju si horlivo dopĺňa vzdelanie v mnohých oblastiach – od gramatiky cez etiketu, literárnu teóriu, ekonómiu až po filozofiu. Osobnostne rastie nevídaným tempom, dosiahne slávu aj bohatstvo, vytúžený cieľ však stráca lesk…

Prekladať Martinovu chybnú angličtinu či spoločenské prešľapy bolo zábavné, ekonómia ma už potrápila a pri filozofii išli žarty bokom. Zložité vetné i myšlienkové konštrukcie a množstvo dobových reálií aj mňa donútili intenzívne sa vzdelávať, pátrať do hĺbky aj do šírky, získavať potrebný nadhľad. Aj v tom podľa mňa spočíva krása prekladateľstva: každý autor nás nasmeruje na miesta, kam by sme sami od seba tak ľahko nevkročili.

Elena Guričanová

Preložila: Elena Guričanová
Jazyková redaktorka: Dana Guričanová
Grafický dizajn obálky: Tomáš Petrek, Rudo Letko
Vydavateľstvo: Lindeni (2025)

Katarína Kucbelová: Кон белата (K bielej)

Básnická skladba K bielej Kataríny Kucbelovej ma zaujala z viacerých dôvodov. Dlhšie totiž sledujem autorkinu básnickú tvorbu. Doposiaľ som ju neprekladal, hoci som si bol celý čas vedomý, že popri iných slovenských poetkách a básnikoch, ktorých som doteraz stihol preložiť do macedónčiny, si Kucbelová rozhodne zaslúži preklad. A prečo nie hneď knižný? Moja motivácia vzrástla, keď autorka získala za knihu K bielej stredo­európsku Cenu Václava Buriana, domáce ocenenie Zlatá vlna a Cenu Nadácie Tatra banky.

Na moje potešenie mala táto kniha už slušné mediálne ohlasy aj v macedónskom kultúrnom prostredí, ktoré boli bez výnimky pozitívne. V dnešnom dynamickom a nejednoznačnom svete nám K bielej pripomína, ba dokonca nás trochu aj varuje, že u ľudí jestvuje v podstate podvedomá tendencia vnímať veci čierno-bielo až do chvíle, kým sami nepocítia istú existen­ciálnu úzkosť alebo výraznú znepokojivú stratu či bolesť v osobnom živote.

Pri preklade som sa osobitne a dlhšie pozastavoval pri niektorých slovách z oblasti prírodných vied, najmä pri názvoch kvetov či minerálov. Preštudoval som si k tomu aj odborné macedónske zdroje. Pre niektoré výrazy sa našiel adekvátny ekvivalent v macedónčine, pri iných je tam udomácnený jeho etymologický variant z latinčiny. Aj toto bolo nevyhnutné, aby som úspešne zachytil všetky významové nuansy spojené s krajinou, kde sa pohybujú postavy v básnickej skladbe. Takých miest nebolo veľa, ale zvyšovali celkovú náročnosť a čas určený na prekladanie. Som naozaj rád, že sa to napokon podarilo a kniha úspešne „ožila“ aj medzi macedónskymi čitateľmi a čitateľkami.

Zvonko Taneski

Preložil: Zvonko Taneski
Redakcia a jazykové korektúry: Trajko Ognenovski
Dizajn: Aleksandar Stefanovski
Sadzba a adaptácia obálky: Jovančo Dimoski
Vydavateľstvo: Perun Artis – Bitola (2025)