Andrej Peric (1979 – 2024) poklona

Byť slobodný, byť na periférii, byť sám sebou. Byť prekladateľom.

Kde začať rozprávať príbeh neuveriteľne tvorivého, dynamického a inšpiratívneho prekladateľa umeleckej literatúry, ktorý nás navždy opustil koncom minulého roka? Jeho posledný publikovaný text Prevajalec mirovnik? (angažirani prevodni dnevnik, 2022 – 2024) (Prekladateľ mierotvorca? Angažovaný prekladateľský denník 2022 – 2024) nás nabáda čítať jeho teraz už uzavretý opus skrze etickú perspektívu humanistu v súčasnom svete.

Andrej Peric (predtým Pleterski) bol slovinský literárny prekladateľ z angličtiny, slovenčiny a francúzštiny, prekladal aj slovinskú poéziu do slovenčiny a angličtiny. Pri hodnotení jeho práce a životného poslania interkultúrneho sprostredkovateľa sa nedá obísť jeho výskumná, publicistická, moderátorská ani mentorská práca. Bezpochyby zanechal hlboké stopy aj v slovenskom kultúrnom priestore, jeho zásluhou je však najmä to, že slovinské publikum má možnosť spoznávať a pochopiť slovenskú dušu prostredníctvom prekladov najlepších ambasádorov literatúry. V jeho stopách sa budú snažiť ísť ďalší prekladatelia, ktorým bol vzorom a inšpiráciou.

Andrej Peric vyrastal v osemdesiatych rokoch vo východnej časti Slovinska, navštevoval gymnázium v Maribore a v štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte v Ľubľane, kde si vybral prekladateľstvo v kombinácii angličtina – francúzština – slovinčina. Už počas štúdia sa začal venovať slovenčine, absolvoval štyri roky lektorátu slovenského jazyka u profesorov Juraja Vaňka a Jozefa Pállaya. Na svoje študentské roky rad spomínal, bol zamilovaný do divadla, hlavne do súčasnej dramatickej tvorby, ktorú začal prekladať ešte ako študent. Absolvoval viaceré študijné pobyty, a to aj počas doktorandského štúdia, napr. v Štrasburgu, Košiciach a Španielsku. Po pár rokoch učiteľskej práce sa rozhodol pre slobodné povolanie prekladateľa, presťahoval sa k moru, kde žil, pracoval a bol neustále v kontakte so širokým obecenstvom, predovšetkým na diaľku.

Slovenská literatúra sa v prekladoch Andreja Perica stala v slovinskom literárnom priestore synonymom kvalitnej, modernej, provokatívnej a plno­hodnotnej európskej literatúry. Vďačíme za to faktu, že Andrej sa veľmi premyslene zhostil úlohy, ktorú si sám zadal, a to poskytnúť publiku prehľad slovenskej poézie a prózy druhej polovice 20. storočia cez starostlivý výber kľúčových mien a textov. Nepodľahol stratégii prekladania mladých oceňovaných autorov, ale dokázal sa podriadiť širšej perspektíve, zaplniť biele miesta chýbajúcimi menami, a tým skromne poukázať na to, čo všetko môže slovenská literatúra slovinskej čitateľskej verejnosti ponúknuť. Jeho práca tak potvrdzuje neoceniteľný vplyv prekladateľa na recepciu tej-ktorej literatúry v danom literárnom priestore. Najväčším prínosom Andreja Perica sú okrem prekladov súčasných autorov, napr. Erika Jakuba Grocha, Márie Ferenčuhovej, Veroniky Dianiškovej a i. preklady textov zásadných osobností slovenskej literatúry, ktorých tvorba spadá do obdobia druhej polovice 20. storočia, ako sú Ján Johanides, Dominik Tatarka a Štefan Strážay, a zvlášť tých, ktorí od tohto obdobia dodnes publikujú, ako Ján Buzássy, Mila Haugová, Jana Bodnárová či Dušan Dušek. Prehľad jeho prekladateľských diel odhaľuje výnimočnú afinitu a pocit zodpovednosti voči autorom a autorkám starších generácií. Vyzdvihnúť treba aj preklad dvoch kníh: ocenenej publikácie Slovaške pravljice (Slovenské rozprávky, 2019) a antológiu Zgodbe s Slovaške (Príbehy zo Slovenska, 2016), v ktorej je zozbieraných 25 poviedok z obdobia po roku 1989 autorov troch generácií (napr. Rudolf Sloboda, Peter Pišťanek, Soňa Uriková) so sprievodnou štúdiou Dany Hučkovej.

Prekladateľský opus Andreja Perica obsahuje viac než dvadsať knižných prekladov, vydaných vo väčších renomovaných i menších slovinských vydavateľstvách. Obzvlášť intenzívne spolupracoval s vydavateľstvom Sodobnost a so Štátnym fondom Slovinskej republiky pre kultúrnu činnosť. Jeho prekladateľský knižný debut vyšiel v roku 2011, odvtedy pravidelne publikoval tak knižné, ako aj antologické a časopisecké preklady, sprievodné slová a štúdie k nim, portréty autorov či úvahy v časopisoch Mentor, Sodobnost, Apokalipsa, Literatura, Rp./Lirikon 21 či Glosolália a bol tvorcom rozhlasových relácií pre Prvý program Rádia Slovinsko a Program ARS. Nemožno prehliadnuť jeho záľubu v náročnej literatúre, svojských, nezriedka i nie natoľko preferovaných autoroch, a to nielen v prípade slovenskej, ale aj francúzskej a anglickej literatúry.

Andrej svoje poslanie neskôr rozšíril aj o prezentáciu slovinskej literatúry, najmä poézie, v zahraničí. Prekladal z diel viac než dvadsiatich autorov. V angličtine vyšli v jeho preklade napr. texty Milana Deklevu, Maje Vidmar, Lucije Stupice. Slovenskej čitateľskej verejnosti predstavil časopisecky v čriepkoch z tvorby napr. uznávaných slovinských autorov Braneho Mozetiča, Svetlanu Makarovič či Barbaru Korun. Knižne mu na Slovensku vyšli preklady výberov z diel dvoch autorov, v roku 2023 vo vydavateľstve Modrý Peter poézia Josipa Ostiho Rosa mystica a v roku 2025 v Literárnej bašte texty Braneho Mozetiča pod názvom Cmúľam mangovú kôstku¹. K jeho posledným prekladom patrili básne amerického básnika Marka Stranda, na knižné vydanie ich pripravil v spoluautorstve s poetkou Lucijou Stupicou, vyšli pod názvom Pesmi zraka (Básne vzduchu) v roku 2024.

1) Ukážky z poézie Braneho Mozetiča vyšli v preklade Andreja Perica aj vo Verzii 2/2024.

Neoceniteľná je Andrejova mentorská práca, a to najmä v rámci Prekladateľskej dielne Štátneho fondu Slovinskej republiky pre kultúrnu činnosť. Študentov slovenčiny nadchol nielen pre čítanie a prekladanie slovenskej literatúry počas štúdia, ale aj pre serióznu prekladateľskú prácu od ambiciózneho plánu až po realizáciu a publikovanie prekladov. V rokoch 2010 až 2022 vzišlo práve zo študentských prekladov dvanásť časopisecky publikovaných textov, päť hosťovaní slovenských autorov a štyri knižné publikácie: Pozitivci, sodobne slovaške humoreske (Pozitívci, súčasné slovenské humoresky, 2012), zbierka poviedok Dušana Dušeka Jajčka vseh velikosti (Vajíčka všetkých veľkostí, 2016), dve básnické zbierky Márie Ferenčuhovej Ogrožena vrsta, Imunost (Ohrozený druh, Imunita, 2019) a preklad dramatických textov Jany Bodnárovej Dno, tri drame (Dno, tri drámy, 2023). Tak ako sám vyzdvihoval dôležitú rolu odborníkov a jednotlivcov, ktorí človeka v dobrom poznačia, v literatúre, preklade a interkultúrnej výmene, aj on svojím prístupom, náročnosťou voči iným, no najmä voči sebe, a sebe vlastným humorom zanechal ako prekladateľ a mentor hlbokú stopu v životoch spolupracovníkov, študentov, priateľov.

Andrej Peric nebol len veľmi aktívnym prekladateľom a mentorom, ale aj interkultúrnym sprostredkovateľom v pravom slova zmysle, propagátorom literatúry, moderátorom literárnych podujatí, autorom sprievodných štúdií a redaktorom. Nad prekladom a rolou prekladateľa sa zamýšľal i teoreticky, napr. v už spomínanom angažovanom denníku Prekladateľ mierotvorca? či v texte Prevajalec poezije je varuh poetične govorice (Prekladateľ poézie je ochrancom poetického jazyka, 2015). Za svoju prekladateľskú prácu bol viacnásobne ocenený: v rokoch 2012 a 2015 bol laureátom ceny Lirikonov zlat za preklady poézie a v roku 2014 získal Cenu Radojky Vrančič za preklad románu Laurence Plazenet Sama ljubezen (Láska samotná). V rokoch 2016 – 2022 bol členom poroty Medzinárodného literárneho festivalu Vilenica, ako prekladateľ a jeden z redaktorov spolupracoval na príprave antológie islandskej, estónskej i maltskej literatúry a zborníkov Spolku slovinských spisovateľov. Práve on sa zaslúžil o prezentáciu a propagáciu poézie Mily Haugovej, ktorá v roku 2020 ako druhá slovenská autorka získala najprestížnejšie slovinské literárne ocenenie, cenu stredoeurópskeho stretnutia spisovateľov Vilenica. Následne vyšiel aj rozsiahly prekladový výber zo štyroch Haugovej zbierok pod názvom Dama in samorog (Dáma s jednorožcom, 2022) so sprievodnou štúdiou Veroniky Dianiškovej a dokumentárny film Privid na čudovitem vrtu² (Ilúzia v čarovnej záhrade).

2) Dostupný na https://www.fsf.si/2020/class/privid-na-cudovitem-vrtu/

Andrej Peric bol významnou osobnosťou slovinskej prekladateľskej obce, uznávanou v širokom kultúrnom kontexte, hoci nebol členom Spolku slovinských umeleckých prekladateľov. Na spomienkovom večere v Ľubľane v apríli 2025 mu vzdalo hold množstvo prekladateľov, autorov, básnikov, redaktorov a novinárov. Publikačný priestor mu bol po pozitívnych skúsenostiach s jeho prácou otvorený a naklonený, no bližšie mu boli menšie časopisy, vydavateľstvá či literárne podujatia.

Koho sme stratili po odchode Andreja Perica? Mladí prekladatelia na začiatku svojej cesty trpezlivého a tolerantného učiteľa, kolegovia človeka, s ktorým mohli viesť zmysluplné rozhovory zďaleka nielen o literatúre, redaktori svedomitého spolupracovníka a pozorného kritika. Čitatelia prišli o nezrealizované preklady a jeho kamaráti stratili priateľa, ktorý nám bol všetkým v mnohom vzorom. Andrej nebol konformista a vždy si vyberal ťažšie, osamelejšie a hlbšie cesty, čo platí aj pre jeho dvadsaťpäťročnú prekladateľskú prácu, ktorou nesebecky šíril literatúru bez hraníc. Tá preto ostáva s nami na tomto svete ako dedičstvo jeho tvorby.

Ďakujeme, Andrej!

Špela Sevšek Šramel

Foto: Archív autorky

Špela Sevšek Šramel

prednáša slovenskú literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity v Ľubľane. Je spoluautorkou učebníc Od Dunaja po Vltavu: prehľad českej a slovenskej literatúry (2023) a Literárna čítanka (2024). Prekladá zo slovenčiny, v slovinčine vyšli jej preklady z diel Ballu, D. Mitanu, P. Vilikovského, K. Kucbelovej a i. Za preklad poézie získala v roku 2024 cenu Lirikonov zlat.

Svetlana Kmecová

Foto: Archív autorky

Svetlana Kmecová

je autorkou viacerých článkov z oblasti slovensko-slovinských kultúrnych vzťahov, ako aj slovenskej a slovinskej frazeológie. Preklady zo slovinčiny (napr. L. Kovačič, B. Korun, J. Virk) publikovala časopisecky, knižne jej vyšli preklady dvoch románov, v roku 2007 Staviteľ D. Jančara a v roku 2018 Pozorovateľ E. Flisara. Učí slovenčinu ako cudzí jazyk.