Za oázou pokoja do Lotyšska z prekladateľskej dielne
Keď som v polovici mája dostala mejl od Ievy, správkyne Medzinárodného domu spisovateľov a prekladateľov vo Ventspilse v Lotyšsku, so správou, že môžem svoj prekladateľský pobyt absolvovať už toto leto, zajasala som od radosti. Záujem je veľký, a preto sa na pobyt v tomto prímorskom baltskom meste čaká dva až tri roky. K napísaniu tohto článku ma okrem príjemne strávených dvoch týždňov s úžasnými ľuďmi v peknom prostredí podnietil aj fakt, že ma pri príchode privítali ako prvú osobu slovenskej národnosti, ktorá sem za 20 rokov existencie domu prišla na pobyt. Takú „poctu“ som nečakala a rozhodla som sa, že o tomto čarovnom a pokojnom mieste poviem ďalším.
Zrodenie Ventspilského domu
Prvý impulz na vznik Medzinárodného domu spisovateľov a prekladateľov vo Ventspilse prišiel od spisovateľky Nory Iksten, ktorá pravidelne navštevovala Baltské centrum spisovateľov a prekladateľov vo švédskom Visby. Práve tam si uvedomila medzinárodný význam takejto inštitúcie a zatúžila založiť niečo podobné aj v rodnom Lotyšsku. Myšlienka začala naberať reálnejšie kontúry vďaka Andre Konste, ktorá stála pri zrode celého projektu. V roku 2005 sa ministerstvo kultúry, Lotyšské literárne centrum a mestská rada Ventspilsu dohodli na založení Medzinárodného domu spisovateľov a prekladateľov, na ktorý preniesli časť úloh verejnej správy v oblasti kultúry. Konste sa ujala vedenia a s pomocou skvelého tímu postupne z domu vybudovala atraktívnu destináciu pre autorov z celého sveta.
Ventspilský dom sa nachádza na námestí v centre asi tridsaťtisícového mestečka Ventspils v budove bývalej radnice z 18. storočia. Do domu sa vchádza bočnou bráničkou cez záhradu, ktorú stráži vysoká postava Pána Spisovateľa. Napriek stráženiu to nie je žiaden domased, ale maskot, ktorý Ventspils House sprevádza na mnohých kultúrnych podujatiach v meste. Dom má sedem izieb, z čoho dve sú prispôsobené ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu, a každá disponuje kúpeľňou, wifi a základným vybavením. V spoločných priestoroch nechýba knižnica, klavír, sauna, práčovňa, kuchyňa a jedáleň – dve najdôležitejšie miestnosti, kde vznikajú tie najzaujímavejšie rozhovory, priateľstvá a často aj kulinárske poklady.
Zoznamka, stretávanie kultúr a Lotyši sú „naši“
V prvý týždeň pobytu, keď sa pozapĺňajú posledné izby, pre nás Ieva zorganizuje zoznamovaciu opekačku. A tak spolu s/jedia Chorvátky, Lotyši, nemeckí Rakúšania, Ukrajinci, Francúz, Číňanka, Holanďanka, Slovenka a debatujú. „A ty si spisovateľ alebo prekladateľ?“ spýtajú sa Francúza. „Zlodej,“ odpovedá s humorom. „Svoje knihy vždy vydám pod menom nejakého slávneho a talentovaného spisovateľa,“ vysvetlí prekladateľ. Pridám sa do jeho tábora a spoločne sa zasmejeme. Slova sa na chvíľu ujme Ukrajinec a všetci sa prenesieme do Kyjiva, bydliska jeho rodiny. Rozpráva nám o svojej ročnej službe v armáde na bojisku, patriotizme, ukazuje aplikáciu, ktorá ich varuje pred útokmi – vojna a smrť ako súčasť každodenného života.
Po chvíli sa téma rozhovoru zvrtne na Lotyšov a ich kultúru. „Akí teda ste?“ pýtame sa troch domácich. Vysokí, spočiatku dosť uzavretí, trochu šialení a milujeme prírodu, odznejú názory. Taktiež neuveriteľne čistotní, pridám k ich charakteristike neskôr, keď sa poprechádzam ulicami mesta a parkami (je ich tu zo desať) a nikde nenatrafím ani na ohorok z cigarety. Až tretina obyvateľstva je ruskojazyčná, ruštinu teda počuť na každom kroku, aj keď nie je oficiálnym jazykom krajiny. Cudzojazyčné filmy v kinách majú dvojité titulky v lotyštine aj ruštine, no domáci nás uisťujú, že napriek nim na plátne zostáva dostatok miesta aj pre film.
„Prečo tu má voda v riekach hnedočervenú farbu?“ odbočím od témy. Táto skutočnosť ma zmiatla pri príchode do Rigy. Hnedá voda sa lenivo niesla mestom a ja som jej farbu hneď prisúdila problémom s kanalizáciou. „Rašeliniská a železo,“ dozvedám sa odpoveď. Pri ústí riek do mora sa teda Baltské more mení na „Červené“ – pozoruhodný úkaz.
Diskusiu na chvíľu preruší biely kocúr Vatsons, jediný trvalý rezident Ventspilského domu. Prilákala ho vôňa pečeného: už-už skáče na stoličku a chystá sa uchmatnúť si klobásku, keď si ho Ieva vezme do lona a začne ho mojkať. Započúvam sa do rozhovoru v lotyšskom jazyku, do ktorého plynule prešli domáci a nemecko-rakúski prekladatelia z lotyštiny. Podobne ako holandská prekladateľka aj oni sa do lotyštiny zaľúbili pred rokmi vo Ventspilse – jazyk sa im zapáčil natoľko, že sa ho naučili, začali z neho prekladať a dnes šíria povedomie o lotyšskej kultúre a literatúre aj v západnej Európe. Chvíľu sa mi zdá, že im aj čosi rozumiem, chvíľu mi jazyk pripomína maďarčinu (a nerozumiem nič). Dozvedám sa, že napriek tomu, že sa lotyština radí medzi baltské jazyky, má veľa slov podobných slovanským: číslovky (viens, divi, trīs, četri, pieci, seši…), dni v týždni (ceturtdiena, piektdiena, atď.), niektoré základné slovíčka (zeme – zem, dūmi – dym, sniegs – sneh…) či skloňovanie podstatných mien. S Chorvátkami si Lotyšov doberáme: nech sa bránia, ako chcú, predsa len sú „naši“.
Oáza pokoja a ešte viac
Za dvadsať rokov existencie sa rezidencia vo Ventspilse rozrástla ďaleko za pôvodné zadanie. Dnes už nie je iba miestom, kde vznikajú nové literárne diela – stala sa aj jednou z vedúcich literárnych organizácií v Lotyšsku. Koordinuje propagáciu lotyšskej literatúry v zahraničí, organizuje Výročnú cenu lotyšskej literatúry, usporadúva regionálne prozaické čítania a v spolupráci s mestskou radou Ventspilsu hodnotí a oceňuje diela vzniknuté priamo v rezidencii. Vďaka skvelej atmosfére, pokojnému a práci naklonenému prostrediu sa sem autori radi vracajú znova a znova, niektorí už 18 rokov. Ak ste literárni autori aj vy, neváhajte sa k nám pridať.
Viac informácií o rezidencii nájdete na stránke: https://ventspilshouse.lv/
Kristína Svrčková
Kristína Svrčková
vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa prekladom súčasnej anglofónnej a frankofónnej prózy, ako aj prekladom v oblasti informatiky. Preložila román Odchod(y) od Juliana Barnesa (2026), Ženy z Vardø od Kiran Millwood Hargrave (2024), Kráľovstvo od Emmanuela Carrèra (2023) a grafický román Vo vlnách od Aj Dunga (2021). Pre vydavateľstvo Artforum preložila tetralógiu od Ali Smith s časťami Jeseň, Zima, Jar a Leto (2019 – 2022).