Laura Gustafsson: Bojovník z divočiny preklad

z fínčiny preložila Alexandra Salmela   On nepotrebuje svorku Prepping je, akoby sa človek strojil na dážď. Zobral by si dáždnik, predsa len vymenil tenisky za nepremokavé topánky, zbalil si skladný pršiplášť i pláštenku na batoh. Nič zložitejšie. Len v trochu väčšom meradle. Namiesto na dážď sa Rosomák pripravuje na totálnu skazu, katastrofu, výnimočný stav. Na to, aby ich prestál. Udržal sa pri živote. Uzrel úsvit nového rána po tom, čo prehrmí TEOTWAWKI. Bežná populácia sa nezúčastňuje na požiarnych cvičeniach, jednoducho sa rozhodne spoľahnúť na to, že žiaden požiar nevznikne – veď ani doteraz nehorelo. A každý má predsa doma aspoň detektor dymu a požiarny alarm! Skôr než nadíde koniec sveta, ako ho poznáme, musí Rosomák dokončiť všetky prípravy. Inými slovami, treba: Zabezpečiť dostatočné zásoby potravín do dozretia prvej úrody. Vydrhnúť zemiakovú pivnicu hrubou kefou, vybieliť steny vápnom, zbúchať nové debničky a poličky. Obnoviť vonkajšie dvere, aby neprepúšťali žiarenie. Vyčistiť studňu. Postaviť novú latrínu. Vymeniť okná na chalupe, zatesniť strechu, dlážky a steny. Natiahnuť okolo dvora ostnatý drôt. Preskúmať možnosti veternej energie, slnečných panelov a geotermálnej energie. Vyraziť do fundamentu extenziu…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Laura Gustafsson

Laura Gustafsson

Laura Gustafsson

(1983) je autorka prózy a dramatických textov pre divadlo, rozhlas i televíziu, s tvorivým presahom do oblasti súčasného výtvarného umenia. Gustafs­son skúma intersekcionálne vzťahy medzi jazykom, mocou a telesnosťou. Vo svojich dielach sa systematicky zaoberá otázkou postavenia zvieraťa a medzidruhovými vzťahmi, pričom spochybňuje mýty, na ktorých je postavený antropocentrický pohľad na svet. Laura Gustafsson vydala sedem románov, z ktorých predposledný Mikään ei todella katoa (V skutočnosti nič nezmizne, 2023) bol nominovaný na Cenu Finlandia. Od roku 2012 spolupracuje s výtvarnou umelkyňou Terike Haapoja. Ich spoločná tvorba, ktorú prezentujú po celej Eurázii, má silný posthumanistický étos, centrálnou témou sú práva zvierat. Za projekt Toisten Historia (História tých druhých) im bola udelená štátna cena za mediálne umenie. Gustafsson je vegánka, žije a tvorí v Helsinkách.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Alexandra Salmela

Alexandra SalmelaFoto: Satu Lepistö

Alexandra Salmela

(1980) vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave a fínsku filológiu a literatúru na UK v Prahe. Žije vo fínskom Tampere, píše a publikuje vo fínčine i v slovenčine, prekladá seba i iných. Jej románová prvotina 27 eli kuolema tekee taiteilijan (2010) získala Cenu Helsingin Sanomat za fínsky debut roka a bola nominovaná na Cenu Finlandia, v slovenskej verzii 27 čiže Smrť robí umelca na cenu Anasoft Litera. Na Anasoft Literu bol nominovaný aj Antihrdina (2017), cenu napokon získala v roku 2025 za tretiu prózu 56, či?. Venuje sa aj tvorbe pre deti (Žirafia mama a iné príšery, Strom, Fantazmagorický kamarát), do literárnej, rozhlasovej a divadelnej podoby adaptovala prvé dve série animovaného seriá­lu Mimi a Líza. Jej diela boli vcelku či fragmentárne publikované v tucte jazykov. Zaujímajú ju hranice všemožných druhov, presuny, forma a jazyk. Vo voľnom čase kráča.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!