Dvojitá moldavská dystópia

Ciocanove romány sú trpko-smiešnymi popismi moldavskej spoločnosti spred rozpadu, ale najmä po rozpade Sovietskeho zväzu. Útržkovitým, takmer kinematografickým spôsobom zobrazujú panoptikum moldavskej spoločnosti, na jednej strane ľudí chudobných, pracujúcich, ale aj nepracujúcich, a na druhej zasa bohatých, s najrozličnejšími svetonázormi, väčšinou na dvojpólovej identitárnej osi – rumunskej, teda prozápadnej a proeurópskej, alebo ruskej, ktoré sa, ako inak, často komplikujú. Ciocan vo svojich realistických dielach rád narába s hyperbolou, iróniou a dystopiou, či už v podobe románu o ruskej invázii, vsunutého do románu A ráno prídu Rusi o „akože“ intelektuálovi a spisovateľovi v prechodnom období, alebo v alegorickom príbehu o záhadnej zväčšujúcej sa diere v centre mesta v románe Srdcová dáma, ktorá sa rozoviera zároveň s chrapúnskymi činmi protagonistov, no do jej útrob padajú aj tí, ktorí by si to vôbec nezaslúžili. Autor jednotlivé, domnelo nesúvisiace mikropríbehy svojich postáv často prepája jemným spojovacím vlákienkom, občas ozaj tragickým – napríklad životy dvoch postáv z úplne odlišných hodnotových aj sociálnych svetov sa pretnú „iba“ v momente tragickej autonehody.

Ciocanovo dielo je takmer celé preložené do českého jazyka, jeho „dvorným“ prekladateľom je Jiří Našinec, držiteľ ceny Magnesia Litera za preklad iného rumunského diela Simion výtažník (Román o andělích a Moldavanech) Petra Cimpoieșa (2006). Aj román, z ktorého je priložená ukážka, si možno prečítať v jeho vynikajúcom českom preklade A ráno přijdou Rusové (dybbuk, 2021).

Toto dielo vyšlo pôvodne v roku 2015 ako síce historicky poučené – na materiáli z podnesterského konfliktu, ktorý vyvrcholil v roku 1992 –, no predsa len sčasti dystopické. (Od 24. februára 2022 sa, žiaľ, jeho vnímanie na osi realistickosť – dystopickosť posunula ešte o hodný kus…) Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo autor v románe začína druhú kapitolu rokom 2020, český prekladateľ vzhľadom na uvedenie diela v češtine v roku 2021 tento letopočet posunul a dystopický román v románe sa začína dátumom 25. júna 2023.

Dve príbehové línie majú dvoch hlavných hrdinov. Príbeh, ktorý sa odohráva v Moldavsku v 90. rokoch 20. storočia, opisuje Marcela Pulbereho, čerstvého absolventa rumunskej filológie na rumunskej univerzite v Brašove. Ten si doma v Kišiňove hľadá pracovné uplatnenie, lenže, ako sa ukáže, v prechodnom období naňho nikto nečaká s otvorenou náručou ani s plným stolom… Navyše o jeho knihu, predstavujúcu peripetie druhého protagonistu románu Nicanora Turturicu, ktorú v časoch svojho štúdia napísal, sa vydavateľstvá nebijú, publikovať ju mienia jedine za jeho vlastné peniaze. Keď sa na Marcela napokon predsa len usmeje šťastie – zamestná sa a kniha uzrie svetlo sveta –, súdobá realita sa ukáže podobne dystopická ako jeho románové dielo…

Eva Kenderessy

Foto: Archív autorky

Eva Kenderessy

(1978) vyštudovala etnológiu a rumunský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobí ako literárna vedkyňa a redaktorka časopisu World Literature Studies v Ústave svetovej literatúry SAV. Z rumunčiny prekladá najmä prózu (zbierky Nostalgia, Melanchólia a román Solenoid do Mirceu Cărtăresca, romány Malíčky od Filipa Floriana a Sklenená záhrada od Tatiany Țîbuleac), divadelné hry (Gianina Cărburariu: Veľké tlačené), poéziu (Poslední pionieri Východu. Antológia súčasnej rumunskej poézie, ed. Claudiu Komartin) aj dokumentárne filmy (Paralelné životy, Desať rokov lásky). Ako zostavovateľka v roku 2017 pripravila číslo Revue svetovej literatúry venované po rumunsky písanej literatúre z Moldavskej republiky. S Janou Páleníkovou sa podieľala na príprave čísla Verzie venovaného rumunskej krátkej próze (2022).