Alek Popov: Sestry Palavejevové v búrke dejín preklad
z bulharčiny preložila Janka Hoppeová O desať rokov neskôr Už piaty deň Stalin zápasil so smrťou… Pavel Černogorov, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Bulharskej ľudovej republiky v Londýne, sedel v tajnom sektore veľvyslanectva a pozeral na kachľovú pec, v ktorej praskal oheň. Kovové okenice boli pevne zatvorené. Dovnútra ani von nemohol preniknúť jediný zvuk či záblesk svetla. Akoby sa ocitol na dne oceánu. Odkedy znepokojujúca správa obletela svet, Černogorov odtiaľto takmer nevychádzal. Sovietske zdroje boli veľmi skúpe na podrobnosti, z čoho sa dalo usúdiť, že situácia je naozaj vážna. S inštinktom starého straníckeho funkcionára vycítil, že sa blíži zmena, no či k lepšiemu alebo k horšiemu, nedokázal odhadnúť. A nebolo nikoho, kto by mu to naznačil… Zo Sofie dorazila krátka šifrovaná správa s pokynmi, aby začali pripravovať likvidáciu tajnej dokumentácie. Potom zavládlo ticho. Pokusy nadviazať spojenie so sovietskym kolegom zostali bez výsledku. Veľvyslanci z ostatných bratských krajín sa tiež odmlčali a stiahli do ústrania. Bol sám. Obrátil sa k mladej žene, ktorá na dlhom stole triedila fascikle určené na likvidáciu. Čakalo sa už len na potvrdenie z Centra. Kríza v sovietskom vedení mohla viesť k najrôznejším provokáciám, dokonca aj k vojne… Černogorov vydal všetkým zamestnancom…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Alek Popov
Alek Popov
(1966 – 2024) patril k najvýraznejším, najoceňovanejším a v zahraničí najprekladanejším osobnostiam modernej bulharskej literatúry. Po absolvovaní elitného Národného gymnázia starých jazykov a kultúr v Sofii vyštudoval bulharskú filológiu na Sofijskej univerzite sv. Klimenta Ochridského. Neskôr pôsobil v Národnom múzeu literatúry, viedol Dom detskej knihy, pracoval ako šéfredaktor literárneho časopisu Родна реч (Rodná reč) a pôsobil aj v diplomatických službách ako kultúrny atašé na bulharskom veľvyslanectve v Londýne. Bol riadnym členom Bulharského PEN klubu a od roku 2012 členom korešpondentom Bulharskej akadémie vied. V poviedkach, novelách, esejach i románoch s osobitou iróniou a sarkazmom reflektoval traumu a chaos raného postkomunistického obdobia, kedy dravá realita spoločenskej transformácie nekompromisne ničila niekdajšie ideály a každodennosť bola presýtená absurditou, trápnosťou i morálnou dezorientáciou. Medzinárodné uznanie mu priniesla predovšetkým kultová diplomatická satira Мисия Лондон (Misia Londýn, 2001), ktorá sa stala najpredávanejšou porevolučnou bulharskou knihou a dočkala sa mimoriadne úspešnej filmovej i divadelnej adaptácie. K jeho ďalším významným dielam patria romány Черната кутия (Čierna skrinka, 2007) a Сестри Палавееви в бурята на историята (Sestry Palavejevové v búrke dejín, 2013). Za literárnu a dramatickú tvorbu získal množstvo prestížnych domácich i zahraničných ocenení.…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Janka Hoppeová
Janka Hoppeová
vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii ruský jazyk a bulharský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti je dennou doktorandkou v odbore slavistika na FiF UK. Pracovala v Lige za ľudské práva ako tlmočníčka z/do ruského a slovenského jazyka. V roku 2022 získala prvé miesto v medzinárodnej súťaži v umeleckom preklade v kategórii Próza, ktorú organizovala Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda vo Velikom Tarnove v Bulharsku. Z ruštiny preložila poviedku Diany Svetličnej More a korytnačky, publikovanú na portáli Medzi knihami.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa