Uladzimir Arlov: Na brehu iného času preklad
z bieloruštiny preložil Patrik Oriešek Veža Býva v nej pustovník, hovoria ľudia o veži stojacej uprostred močaristej pustatiny – tí, čo ho videli, už dávno zomreli. Túlam sa pustatinou, hľadím na vežu a v duchu si vravím: Býva v nej pustovník. Ibaže v jedinom okne sa nikdy nesvieti. Ibaže nikdy pri nej nevidieť žiadne stopy. Ibaže nemá vchod. Pristavujem k nej rebrík, dočahujem otvorené okno, zapálim sviečku v holubníku, zbadám kúsok pergamenu na stole a čítam: Postavil som túto vežu, zamuroval som sa v nej a pri výstupe som za sebou zničil schody – len vtáčie stopy namiesto pokračovania. Čítam nahlas pergamen. Z večernej oblohy ku mne letí vták. Studňa Nakláňam sa nad studňu, aby som uvidel sám seba. Z hlbín na mňa hľadí raz svetlovlasý chlapec, inokedy starec so šedivou bradou a občas sa tam neodráža nič, akoby sa nad studňu nikto nenakláňal. Som to ja, ten…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Uladzimir Arlov
Uladzimir Arlov
(1953) je bieloruský básnik, prozaik a esejista. Vyštudoval históriu na Bieloruskej štátnej univerzite v Minsku. Pracoval ako učiteľ dejepisu, redaktor a novinár. Je autorom viac ako dvadsiatich prozaických kníh a niekoľkých básnických zbierok. Debutoval začiatkom sedemdesiatych rokov v samizdatoch Блакітны ліхтар (Modrý lampáš, vychádzal v rokoch 1971 – 1974) a Мілавіца (Venuša, vychádzala v rokoch 1974 – 1976). Od roku 1989 je členom bieloruského PEN klubu a nezávislého Zväzu bieloruských spisovateľov. V roku 1996 ho prepustili z vydavateľstva Мастацкая літаратура za „vydávanie pochybnej historickej a inej literatúry“. V roku 2007 boli jeho diela vyradené z bieloruských učebníc. Medzi jeho najznámejšie historické prózy a eseje patria Таямніцы полацкай гісторыі (Tajomstvá polockej histórie, 1995), Адкуль наш род (Pôvod nášho rodu, 1996), Рэквіем для бензапілы (Rekviem pre motorovú pílu, 1998), Сланы Ганібала (Hanibalove slony, 2001), Ордэн Белай Мышы (Rád bielej myši, 2003), Каханак яе вялікасці (Milenec jej veličenstva, 2004), Час чумы (Čas moru, 2005), Танцы на горадам (Tance nad mestom, 2017) a básnické zbierky Паром празь Ля-Манш (Trajekt cez La Manche, 2006), Усё па-ранейшаму толькі імёны зьмяніліся (Všetko po starom,…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Patrik Oriešek
Patrik Oriešek
(1977) je literárny kritik a prekladateľ. Vyštudoval ukrajinčinu a bulharčinu na Filologickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Ako doktorand pôsobil v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave. Pracoval ako redaktor a dramaturg v Rádiu Devín. Prekladá z poľštiny (Z. Szczerek, R. Kapuściński, A. Kuźniak, W. Murek, J. Hugo-Bader) a ukrajinčiny (T. Prochasko, P. Miďanka, V. Puzik, S. Žadan). Ako zostavovateľ pripravil čísla Revue svetovej literatúry venované najnovšej ukrajinskej (2015) a poľskej (2017) literatúre. Žije v Krakove.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa