Prekladateľky odporúčajú nové knihy

Pajtim Statovci: Krava rodí v noci

Preklad tejto knihy nebola ľahká práca. Ide o román valiaci sa závratným tempom, je o vyrastaní a živote vo zveráku veľmi odlišne nastavených kultúr, príbeh o mnohonásobnej vylúčenosti, o všadeprítomnom a všetvarom násilí a o traumách, s ktorými sa nedá vyrovnať. Boli chvíle, keď som preklad musela odložiť, lebo toho na mňa bolo jednoducho priveľa.

Kniha má košatý jazyk a strhujúci temporytmus letiaci dlhočiznými vetami ponad zacyklené myšlienky, mnohoznačné vzťažné a kauzálne súvislosti, ktoré bolo pri preklade nutné rozpliesť a ukotviť. Špeciálnou výzvou boli kosovské porekadlá, ktoré sa autor rozhodol doslovne prekladať do fínčiny, zatiaľ čo ja som sa snažila skĺbiť zachovanie jeho poetiky so zrozumiteľnosťou. Problematické bolo písanie verzál, zrážka autorského zámeru podporeného nastaveniami fínskej gramatiky a kultúrneho kontextu s požiadavkami slovenčiny a slovenského kultúrneho kontextu. Bola som nadšená, ako autor vyjadruje svoj vzťah k otcovi a k Bohu používaním malého začiatočného písmena v mene a oslovení. Vysvitlo však, že tak to bolo len v prípade B/boha, v adresovaní otca ako „ty“ nebol špeciálny zámer. Tým sa však vyostrila problematika B/boha, ktorá mi mesiac nedala spať: ako naložiť s b/Bohom, ktorý je síce monoteistický, no väčšinou nie ten náš kresťanský, a ktorého autor naprieč celou tvorbou programovo píše s malým b, no fínčina je benevolentnejšia, nebazíruje tu na verzále. Vzhľadom na značnú islamofóbnosť slovenskej pospolitosti je b/Boh napokon kontextualizovaný.

P. S. Prekladanie je zodpovednosť, nedá sa skrývať za osobitý autorský zámer.

Vznik prekladu formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Alexandra Salmela

Preložila: Alexandra Salmela
Redakcia: Zuzana Mojžišová
Dizajn a grafická úprava: Mária Rojko a Matúš Kukučka
Ilustrácia: Monika Pascoe Mikyšková
Vydavateľstvo: Artforum (2026)

Stephen Fry: Odysea

Mýty, Hrdinovia, Trója a napokon aj Odysea. Známy britský herec, komik, spisovateľ a milovník gréckych bájí Stephen Fry uzavrel svoj cyklus prerozprávaním svetoznámeho Homérovho eposu a ako jeho oddaná fanúšička som neodolala ponuke preložiť ho.

Takmer všetci grécki velitelia okúsili pri návrate z vojny hnev bohov, no ani jednému z nich netrvala cesta domov dlhšie než Odyseovi. Fry pútavo opisuje jeho desaťročné putovanie a zväčša katastrofálne zastávky, no venuje sa aj jeho žene Penelope, synovi Telemachovi a ostatným hrdinom trójskej vojny. Opäť ma privítal jeho farbistý štýl, osobitý humor a početné poznámky pod čiarou plné zaujímavostí. Približne polovicu knihy sa zaoberá osudmi rôznych postáv, potom nasleduje zmena rozprávačského štýlu v podobe Odyseovej retrospektívy. Zdanlivo nekonečnému vyhľadávaniu tentoraz jednoznačne kraľovali mená postáv a okrem vždy prítomných prekladateľských orieškov v podobe básní a vtipov treba spomenúť aj rozhovor Kyklopov s dôverčivým Polyfemom. Prešibaný Odyseus sa mu totiž predstavil ako Nikto, takže preklad jednotlivých replík si vďaka nášmu dvojitému záporu vyžadoval istú dávku kreativity – aspoň v úvode, zvyšok nedorozumenia možno pripísať na vrub silnému kikonskému vínu.

Pridanú hodnotu Fryových kníh podľa mňa predstavujú aj záverečné dodatky, kde nám autor ponúka mimoriadne aktuálne podnety na zamyslenie – azda o to pozoruhodnejšie, že predloha vznikla ešte pred naším letopočtom.

Jana Pernišová

Preložila: Jana Pernišová
Zodpovedná redaktorka: Adriana Oravcová
Jazykové redaktorky: Ivana Fábryová, Jana Piroščáková
Prebal a knižná väzba: Peter Zentko
Vydavateľstvo: TATRAN (2026)

Kristian Novak: S nasadením vlastného života

Kristian Novak patrí medzi súčasných chorvátskych spisovateľov, ktorí sa neboja ťažkých a aktuálnych spoločenských tém. Potvrdzuje to aj vo svojom románe S nasadením vlastného života, v ktorom smrť mladého policajta spustí nečakanú lavínu rôznych reakcií. Autorovým cieľom je, aby sa čitatelia zamysleli, čo by urobili na mieste jednotlivých postáv: máme vždy vravieť pravdu alebo sa naučiť, kedy treba mlčať?

Keď ma vydavateľky oslovili, či by som pre novovznikajúce vydavateľstvo preložila tento titul, mala som pred tým rešpekt, keďže doposiaľ som sa zaoberala takmer výlučne prekladom literatúry pre deti a mládež z nemčiny. Text ma postavil pred nové dilemy a tá najzásadnejšia bola, že autor zasadil dielo do oblasti Medzimuria aj jazykovo, a preto boli prehovory postáv napísané v medzimurskom nárečí. Čo prinášalo hneď dve otázky: ako čo najsprávnejšie dešifrovať význam a ako s tým naložiť v preklade, keď vieme, že nárečie originálu nie je vhodné nahradzovať nárečím cieľového jazyka? Som vďačná autorovi, že bol ochotný so mnou konzultovať jednotlivé významy. Keďže nárečie som v origináli vnímala ako vyjadrenie autentickosti, mojím zámerom bolo, aby slovenský preklad pôsobil čo najprirodzenejšie a najplynulejšie s ohľadom na autorov štýl, a verím, že sa nám to spolu s korektorkami podarilo docieliť.

Vznik prekladu formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Silvia Ivanidesová

Preložila: Silvia Ivanidesová
Redakcia: Martina Vannayová
Jazyková korektúra: Zuzana Andrejco Ferusová
Vydavateľstvo: TERST a Mgr. Martina Vannayová (2026)

Nelio Biedermann: Lazár

Je to zvláštna kniha. Nielen preto, lebo Nelio Biedermann je nezvyčajne mladý autor, rozprávajúci príbeh svojich predkov, ktorí po rôznych peripetiách emigrovali z komunistického Maďarska do Švajčiarska. Vzhľadom na široké časové obdobie – od konca habsburskej monarchie až po koniec päťdesiatych rokov 20. storočia – by sme očakávali rozsiahlu historickú epopeju, ale autorovi stačí necelých 300 strán. A pritom je rozšafný, neponáhľa sa ani nešetrí – čas v románe plynie pomaly, komótne, dej je plný zdanlivo nepodstatných detailov a na prvý pohľad okrajových postáv, ktoré však do seba dokonale zapadajú, dávajú zmysel.

Pri preklade som tentoraz využila umelú inteligenciu. V texte sa vyskytli verše, ktoré som nepoznala. Spýtala som sa teda AI, kto je ich autorom, ale odpoveď znela, že nejde o reálne dielo. Zdalo sa mi to hodnoverné, lebo reťazec bol dostatočne rozsiahly na to, aby ho AI v kladnom prípade zachytila a rozpoznala. Do prekladu teda bolo potrebné vytvoriť dve štvorveršia. Poézia nie je moja parketa, preto som zasa využila pomoc AI. Po niekoľkých pomerne zábavných pokusoch a po spresnení zadania a doplnení kľúčových slov mi dodala prijateľné verše, ktoré som v knihe použila.

V románe sa vyskytli aj mená a reálie z Maďarského povstania roku 1956, geografické pomenovania. Názov mesta Pécs má aj historický slovenský variant Päťkostolie, ale keďže ani autor nepoužil historický nemecký názov Fünfkirchen, zdalo sa mi vhodnejšie ostať pri súčasnom pomenovaní.

Veľmi zaujímavý román z histórie našich susedov.

Zuzana Guldanová

Preložila: Zuzana Guldanová
Editorka: Vlasta Greschová
Redakčná úprava: Anna Šikulová
Jazyková korektúra: Martina Šebeková
Technická redaktorka: Helena Oleňová
Vydavateľstvo: Ikar (2026)