Zvonimir Ňaradi: Osobné nebo preklad

Z dolnozemskej rusínčiny preložil Maroš Volovár Kľúč, báseň o človeku Raz zídem do básne. Zaspím alebo z nej nestihnem ujsť. Keď prekĺzne, keď sa prešmykne mojou bolesťou alebo mojím prianím myšlienka čitateľa, pocíti, čo ma bolelo, nie kto ma bolel, že som túžil, nie po kom som túžil. Možno na okamih uverí, že to nie ja, ale on píše báseň.   Milimetrové vtáčiky Na svete je toľko vecí bez mena. Ľudí, čo ich nevoláme správne. Stavov. Ako pocit, keď zazvoní najhlbšie vnútro. Do vzduchu vystrelené guľky. Tiché usádzanie tuku na nohách. Kuracie nôžky, čo osamelo plávajú v polievke. Nejasnosti ako stena, na ktorej ktosi nechal krv. Čvirikajú tam milimetrové vtáčiky.   Ovečky Bystré slnko predpoludním. Sen všetkých hviezd. Prach je pokojný. Hady sa pozamykali do košieľok. Vlci sú v pekle. Obzor je ľahký. Podúvajú krásne vetry. Nie je čas veľkých diel. Selanka, trávnaté nebo pasie čriedu. Čisté. Nebo brúsi nože.…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa

Zvonimir Ňaradi

Zvonimir Ňaradi

Foto: Archív autora

(1966, Ruský Kerestúr – 1993, Ruský Kerestúr) žil v Ruskom Kerestúre. Študoval rusinistiku na Univerzite v Novom Sade. Publikoval poéziu a eseje, jeho poézia bola preložená do srbochorvátčiny, ukrajinčiny a maďarčiny. Je viacnásobný laureát festivalu poézie „Struni šerca“. Po nedobrovoľnom narukovaní do občianskej vojny si siahol na život. V novosadskom krajanskom vydavateľstve Ruske slovo mu za života vyšli dve zbierky poézie: v roku 1987 Obšednuti z ciňami (Posadnutý tieňmi) a v roku 1990 Osobne ňebo (Osobné nebo), posmrtne, v roku 2015, objemný zväzok len malej časti nevydanej pozostalosti Kapka mi ruža do oka (Kvapká mi ruža do oka).

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa

Maroš Volovár

Foto: Archív autora

Maroš Volovár

(1976, Michalovce) študoval pozemné staviteľstvo na SPŠ v Michalovciach, vedu o výtvarnom umení na FiF UK v Bratislave, toho času je doktorandom na Fakulte architektúry ČVUT v Prahe. S cieľom popularizovať komunitu a kultúru našich krajanov – dolnozemských Rusínov žijúcich v krajinách bývalej Juhoslávie – založil v roku 2010 o. z. Východoslovenské združenie Valal, v ktorom vydáva pozoruhodnú literárnu tvorbu krajanov, najmä Ivana Medešiho. Medešiho kniha Jedenie v preklade Maroša Volovára sa stala laureátom ceny Anasoft litera v roku 2019.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa