Vertikálna dedina v Prijedore
Román Darka Cvijetića Schindlerov výťah, v origináli Schindlerov lift, odkazuje na známy vojnový film Schindlerov zoznam (v angličtine Schindler‘s List). Tento útly román je príbehom jednej budovy a jej obyvateľov. Podobne ako Ivo Andrić, ktorý tiež pochádzal z Bosny, vystaval svoj známy román Most na Drine (Na Drini ćuprija, 1970) z drobných príbehov spojených s mostom vo Vyšehrade, Cvijetić skladá mozaiku postáv a udalostí jednej trinásťposchodovej bytovky zo sedemdesiatych rokov, nazývanej Červený vežiak. Tento bytový dom, typický príklad titovskej brutalistickej architektúry, ktorý sa nachádza v bosnianskom meste Prijedor, je aj skutočným domovom autora a príbehy a udalosti použité v knihe buď sám zažil, alebo zozbieral.
Pred vojnou bol Prijedor stotisícové priemyselné mesto, v ktorom sa ťažila železná ruda, a obyvatelia Červeného vežiaka boli prevažne baníci a učitelia všetkých národností a vierovyznaní, ktorí pred vojnou priateľsky spolunažívali, spoločne oslavovali a robili si susedské posedenia. Počas vojny sa Prijedor stal dejiskom vrážd, ťažkých vojnových zločinov a etnických čistiek (je to po Srebrenici druhé najpostihnutejšie mesto v Bosne), v okolitých baniach bolo zriadených niekoľko koncentračných táborov, v ktorých sa na obyvateľoch predovšetkým nesrbského pôvodu páchali nepredstaviteľné zverstvá. Červený vežiak, „vertikálna dedina“, sa stáva metaforou týchto udalostí. Ničivo zasiahnu do života všetkých obyvateľov, nikto neostane ušetrený.
Román je rozdelený do tridsaťjeden kapitol. Prvá a posledná majú formu básne. Ďalšie kapitoly sú drobnými príbehmi, spomienkami či anekdotami, a hoci sú prerozprávané dokumentárne jednoducho akoby jedným zo susedov, autor aj tu pracuje s metaforou a sugestívnymi poetickými obrazmi. Časovo román zaznamenáva obdobie tesne pred vojnou, počas nej a niekoľko rokov po nej, dej nie je rozprávaný chronologicky, niektoré postavy sa v ňom iba mihnú, k iným sa vracia viackrát, spoznávame ich v rôznych časových obdobiach, postupne sa odkrývajú ich vzájomné prepojenia. Príbehu i paneláku dominuje výťah (značky Schindler), ktorý prepája nielen poschodia, ale aj jednotlivé udalosti.
Autor skúma „syndróm neľudskosti“ – ako je možné, že sa zo susedov, ktorí spolu nažívajú ako rodina, zo dňa na deň pod vplyvom propagandy stanú nepriatelia, ktorí sú schopní vzájomne sa vraždiť? Zároveň sa snaží dať hlas obetiam, ktoré už nemajú možnosť prehovoriť, lebo už nie sú a ich telá možno skončili v masovom hrobe.
Michaela Materáková