Sloboština Barbie Maše Kolanović

Barbie z krytu je román s autobiografickými prvkami, ktorý sa odohráva začiatkom deväťdesiatych rokov v záhrebskej štvrti Sloboština. Miesto, do ktorého autorka situuje svoj príbeh, v sebe nesie istú symboliku. Táto štvrť vystavaná koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia je typickým sídliskom titovského obdobia, z čias ekonomického blahobytu, pokoja a prosperity. Istú symboliku nesie aj pôvodný názov románu Sloboština barbie: hoci Sloboština je geografický názov štvrte, v chorvátčine, tak ako v slovenčine, evokuje slovo sloboda a dal by sa teda voľne preložiť aj ako Barbinina sloboda.

Rozprávačkou je školáčka, ktorá vyrastá na sídlisku v dobe, keď sa ešte deti po škole stretávali pred panelákmi a hrávali sa na ulici. Do bezstarostného života hlavnej hrdinky a jej kamošov „z vchodu“ postupne čoraz intenzívnejšie zasahuje vojnový konflikt – letecké útoky, vyhlásenie výnimočného stavu, prerušovanie vyučovania, poplachy a pobyty v kryte sa stanú ich každodennou realitou.

Rozprávanie sa začína preletom vojenských lietadiel nad Sloboštinou a opisom spoločenského napätia, ktoré už dlhší čas visí vo vzduchu. Hlavná hrdinka ho vníma prostredníctvom rodiny aj vonkajších udalostí. Rozprávačka sa však veľmi rýchlo zameria na celkom inú príbehovú rovinu – svet barbín a hier, ktoré spočívajú vo vymýšľaní a „režírovaní“ životov a vzťahových zápletiek plastových hračiek. Vojnové udalosti sa postupne dostávajú do úzadia a spomínajú sa už len akoby mimochodom, kým bábiky barbie sú plnohodnotnými postavami príbehu.
Improvizovaný kryt v pivnici sa stane novým dejiskom hier, v ktorých rozprávačka a jej partia prežívajú vzrušujúce životy svojich bábik. Tie sa často správajú nečakane násilne a cynicky, akoby sa v ich správaní odrážalo napätie vonkajšieho sveta. Postava nepodareného nepravého kena doktora Kajfeša má až hororový charakter. Autorka používa živý jazyk, pracuje s iróniou a paradoxom, ktoré vyplývajú z napätia medzi reálnymi udalosťami a vymyslenými barbinovskými životmi, ale aj medzi gýčovo dokonalým, luxusným svetom barbín a šokujúcou brutalitou, ktorú podstupujú v hrách svojich detských majiteliek.

Román sa končí opisom udalostí konca vojny, po ktorých túžba hrať sa s barbinami opúšťa postupne všetky hrdinkine kamarátky. V úplnom závere sa v svojskom epilógu rozprávačka pokúša zrekonštruovať ďalší osud doktora Kajfeša a jeho „telesných pozostatkov“.

Michaela Materáková

Foto: Archív autorky

Michaela Materáková

(1981) vyštudovala rozhlasovú a televíznu scenáristiku v Brne a chorvátsky a anglický jazyk, odbor prekladateľstvo, v Bratislave. Pracuje ako dramaturgička a scenáristka. Prekladá televízne a filmové scenáre, najmä z angličtiny. V roku 2022 vyšiel jej knižný prekladateľský debut, román Slavenky Drakulićovej Teória smútku Milevy Einsteinovej.