Hľadanie pravdy v knihe esejí Slavenky Drakulić

Kniha Ani muche by neublížili je non-fiction prózou, zbierkou esejí, v ktorých sa Slavenka Drakulić pokúša o rekonštrukciu osobnostných profilov vojnových zločincov, súdených v Haagu za zločiny v bývalej Juhoslávii. Knihu napísala v angličtine, akoby bola určená primárne skôr pre zahraničné než domáce publikum.

V úvode ponúka podrobný historický kontext vojnových udalostí. V prvých dvoch kapitolách vysvetľuje svoj zámer napísať knihu na základe súdnych procesov a opisuje prostredie a priebeh súdneho konania. Pokladá za dôležité hľadanie pravdy a demytologizáciu obvinených.

Ďalšie kapitoly sa venujú jednotlivým obvineným, napríklad generálovi Ratkovi Mladićovi, mužom zodpovedným za masaker v Srebrenici, samostatne píše o Slobodanovi Miloševićovi a jeho manželke, no aj ďalších, ktorí mali v hierarchii zločineckej mašinérie nižšie postavenie.

Drakulić z procesov rekonštruuje životné cesty jednotlivých aktérov aj ich pôsobenie počas vojny. Podrobne opisuje ich fyzický vzhľad v súdnej sieni a bezprostredné pocity, ktoré v nej svojím zjavom a rečou tela vyvolávajú.

Podobne ako Hannah Arendt, ktorá svojho času prinášala reportáže z procesu s Eichmannom a dospela k poznaniu, že je až zarážajúco normálny, Drakulić zisťuje, že mnohí z tých, čo sa postavili pred súd, pôsobia celkom obyčajne a skončili tam v dôsledku strachu, oportunizmu, prípadne i presvedčenia či životných okolností. Taký je aj príbeh Gorana Jelisića v eseji „Ani muche by neublížil“. Túto vetu o mužovi, ktorý kruto mučil zajatcov v tábore a vyžíval sa v ich zabíjaní, vyslovil jeden zo svedkov obhajoby. Stala sa nadpisom eseje, z ktorej vám ponúkame úryvok, a v množnom čísle ju autorka použila v titule knihy. Goran Jelisić na súde čiastočne prizná a prijme svoju vinu. No väčšina z tých, čo sa postavia pred súd, sa pokladá za hrdinov, ktorí mali tú smolu, že sa nechali chytiť.

Kniha sa končí bizarným epilógom nazvaným „Bratstvo a jednota“, v ktorom opisuje, ako vojnoví zločinci, niekdajší nepriatelia na život a na smrť, ktorí rozpútali vojnu svojich národov, v spoločných priestoroch väzenia spolu varia, jedia, oslavujú a požičiavajú si noviny; stali sa z nich priatelia a o svojom priateľstve dokonca zložia aj báseň.

Michaela Materáková

Foto: Archív autorky

Michaela Materáková

(1981) vyštudovala rozhlasovú a televíznu scenáristiku v Brne a chorvátsky a anglický jazyk, odbor prekladateľstvo, v Bratislave. Pracuje ako dramaturgička a scenáristka. Prekladá televízne a filmové scenáre, najmä z angličtiny. V roku 2022 vyšiel jej knižný prekladateľský debut, román Slavenky Drakulićovej Teória smútku Milevy Einsteinovej.