Angažovaný debut Ivany Sajko: Rio bar
Autorka otvára svoj román Rio bar krátkym úvodom o tom, ako sedí v Rio bare, pije a píše osem monológov o vojne pre osem herečiek oblečených v svadobných šatách. Prozaický debut Ivany Sajko má skutočne podobné kvality aj štruktúru ako jej texty dramatické – nekompromisný prúd reči, šokujúca otvorenosť výpovede, sugestívna práca s jazykom, v ktorej sa hovorová reč strieda so štylizáciou.
Román je rozdelený do 23 kapitol, pomyselných monológov (vrátane jedného dialógu) a v záverečnej časti je zaradený chronologický dokumentárny zápis udalostí a vyjadrení, týkajúcich sa vojenskej operácie Oluja (Búrka). Zložitú naratívnu štruktúru tvorí niekoľko ženských hlasov a časových rovín, ktoré sa navzájom striedajú, ale často aj neidentifikovateľne prelínajú, pričom s jednotlivými postavami splýva aj hlas samotnej autorky.
Nevesta, ktorej svadbu preruší bombardovanie, žena, ktorá v utečeneckom tábore čaká na návrat svojho muža, a ďalšia, ktorá uviazla v toxickom vzťahu s miestnym mafiánom. Spisovateľka, ktorá trávi celé dni v Rio bare, predstiera zmysluplnosť svojej existencie, no v skutočnosti sa iba opíja, až kým sa nepovracia alebo neupadne do bezvedomia.
Rio bar, podnik na nábreží s terasou a výhľadom na modré more, miesto oddychu a zábavy v gýčovo krásnej scenérii, je v skutočnosti plný deštrukcie a beznádeje. Práve tu, symbolicky, autorka a postava v jednom formuluje svoj hnev do politicky angažovaného textu, kritiku a rozčarovanie nad stavom spoločnosti, ktorá sa desať rokov po vojne stále nevyrovnala so svojimi démonmi. Po vojne, ktorá zanechala rany na tele aj na duši, nastáva obdobie tranzície s ďalšími negatívnymi fenoménmi – mafiou, korupciou, xenofóbiou a neschopnosťou nastoliť demokratické hodnoty.