Siniša Sopka: Sevdah pre Tonku S. & čosi neuveriteľné preklad

Z dolnozemskej rusínčiny preložil Maroš Volovár   * * * Počuj, máš dušu hrdličky a chôdzu mačaťa po plote. Tvoje belasé oči sú slnečné nebo v máji a pre ich mäkký pohľad zabúdam, čo som chcel povedať. Tvoje telo je pohárik eurokrému a tvoj hlas potok medu, ktorý preskakuje veverička. Dotyk tvojich nežných rúk je blahý vetrík v letnej páľave, a keď tak stojíš pri mne, počuť hrkot vianočných orieškov, vôňu čerstvých praclíkov a ešte kadečo iné, čo nie je pravda.   * * * Ma čuj: ti maš dušu herľički i chod mačeca po verch plota. Tvojo belavi oči slunečne ňebo u Maju i pre jich mehki pohľad zabuvam co som scel povesc. Celo tvojo poharik eurokremu a hlas ci potok medu prejg chtoroho preskakuje vivirka. Dotik tvojich ňižnich rukoch blahi vitrik na ľetnej pekoti i ked tak stojiš pri mňe čuc čerkaňe kračunskich oreškoch, pach švižich perecoch i…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Siniša Sopka

Siniša Sopka

Siniša SopkaFoto: Archív autora

(1974, Vrbas) žije v Ruskom Kerestúre. Absolvoval Strednú stavebnú školu v Subotici. Bol barmanom v Juhoafrickej republike, stavebným robotníkom v Slovinsku a na Slovensku, doma pásol ovce, kozy a pestoval sóju, dnes prijíma menšie stavebné zákazky v obci. Hral v kapelách The Smargeľs (okolo 1990 – 91) a Šmerc mertvich zdochľinoch (okolo roku 1994). Je laureátom ceny Miting poeziji (1995). Publikoval poéziu, prózu, reportáže, recenzie a eseje v zinoch Keresturski Pendrek, Vajčak, v krajanských periodikách a literárnych antológiách.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Maroš Volovár

Maroš VolovárFoto: Archív autora

Maroš Volovár

(1976, Michalovce) študoval pozemné staviteľstvo na SPŠ v Michalovciach, vedu o výtvarnom umení na FiF UK v Bratislave, toho času je doktorandom na Fakulte architektúry ČVUT v Prahe. S cieľom popularizovať komunitu a kultúru našich krajanov – dolnozemských Rusínov žijúcich v krajinách bývalej Juhoslávie – založil v roku 2010 o. z. Východoslovenské združenie Valal, v ktorom vydáva pozoruhodnú literárnu tvorbu krajanov, najmä Ivana Medešiho. Medešiho kniha Jedenie v preklade Maroša Volovára sa stala laureátom ceny Anasoft litera v roku 2019.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!