Stanisław Ignacy Witkiewicz: Rozlúčka s jeseňou preklad
Z poľštiny preložil Patrik Oriešek
Bolo jesenné popoludnie. Atanáz Bazakbal, dosť nezámožný, ale dobre stavaný a neobyčajne pekný brunet po dvadsiatke, sa obliekal náhlivo, no s veľkou starostlivosťou o detaily. Svetlozelené oči, rovný nos a dosť hrdé okrúhle ústa vo farbe surovej pečienky tvorili relatívne sympatickú skupinu viditeľných orgánov tela. Vôňa čiernobelasej kravaty mu pripomenula predposlednú milenku, blondínku s dlhými štíhlymi nohami a nepekne tvarovaným nosom. Spomienka na bezobsažné slová, ktoré vyslovila vo chvíli definitívneho rozchodu, vybuchla ako vzdialený náboj a zhasla, len čo sa vo vzduchu rozplynuli jej jemnučké parfumy.
Pred polhodinou sa Atanáz definitívne rozhodol ísť k Hele Berz. Bol tam už niekoľkokrát, ale nikdy nie v tej veci… V každom prípade nie programovo. Cieľ tej návštevy v ňom vzbudzoval hrôzu, zároveň však bolo všetko akési malé a márne, ako tých pár mušiek lietajúcich okolo nezapálenej lampy pod stropom, v žltom odlesku slnka, ktoré sa odrážalo od protiľahlého…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Stanisław Ignacy Witkiewicz
Stanisław Ignacy Witkiewicz
Foto: Archív autorapseud. Witkacy (1885 – 1939) bol poľský prozaik, dramatik, filozof, maliar a fotograf, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov európskej medzivojnovej avantgardy. Po nedokončenom štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Krakove začal intenzívne písať, ale čoskoro pre psychické problémy odišiel bojovať do Ruska. V roku 1918 sa vrátil domov, živil sa maľovaním portrétov. Publikoval teoretické spisy o estetike Nowe formy w malarstwie i wynikające stąd nieporozumienia (Nové formy umenia a z toho vyplývajúce nedorozumenia, 1919), Szkice estetyczne (Estetické skice, 1922) a i. Začiatkom 20. rokov sa stal členom výtvarnej avantgardnej skupiny formistov, ktorá čerpala z kubizmu, expresionizmu, futurizmu a ľudového umenia. Intenzívne písal, fotografoval a maľoval. Vytvoril rad dramatických textov, z ktorých niektoré boli inscenizované ešte počas jeho života. Katastrofické romány o autokratických spoločnostiach a silných dekadentných individualitách popretkávané iróniou a metafyzikou Pożegnanie jesieni (Rozlúčka s jeseňou, 1927) a Nienasycenie (Nenaplnenie, 1937) vtedajšia poľská literárna kritika prijala pomerne chladne, podobne ako jeho…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Patrik Oriešek
Foto: Archív autoraPatrik Oriešek
(1977) je literárny kritik a prekladateľ. Vyštudoval ukrajinčinu a bulharčinu na Filologickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Ako doktorand pôsobil v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave. Pracoval ako redaktor a dramaturg v Rádiu Devín. Prekladá z poľštiny (Z. Szczerek, R. Kapuściński, A. Kuźniak, W. Murek, P. Kuźniak, J. Hugo-Bader) a ukrajinčiny (T. Prochasko, P. Miďanka, S. Žadan). Žije v Krakove.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa