Julio Cortázar: Rayuela preklad
Zo španielčiny preložil Milan Kopecký
6
Schôdzky si dohadovali vždy na presnú hodinu v danej štvrti na bližšie neurčenom mieste. Možnosť, že sa nenájdu, ich vzrušovala, tá hrozba, že strávia celý deň sami, namrzení kdesi v kaviarni alebo na lavičke na námestí s ďalšou plus-knihou. Teóriu o plus-knihách vymyslel Oliveira a Maga ju osmoticky prijala. V skutočnosti boli pre ňu takmer všetky knihy mínus-knihy. Úplne najradšej by sa poddala neuhasiteľnému smädu a do konca večnosti (teda, podľa jej odhadu, za tri až päť rokov) prečítala celé dielo Goetheho, Homéra, Dylana Thomasa, Mauriaca, Faulknera, Baudelaira, Roberta Arlta, svätého Augustína a ďalších autorov, ktorých mená jej utkveli z rozhovorov v klube. Oliveira na to reagoval pohrdlivým myknutím pliec a rozprával o laplatských regionalizmoch, o kategórii full-time čitateľov, o knižniciach hmýriacich sa premúdrenými zaznávačmi slnka a lásky, o domoch, kde vôňa tlačiarenskej černe zvíťazila nad radosťou z cesnaku. V tom čase čítal málo,…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Julio Cortázar
Julio Cortázar
Foto: Archív autorasa narodil v roku 1914 a zomrel v roku 1984, zažil teda v zhustenej podobe celé dvadsiate storočie, ktoré si ho pamätá ako argentínskeho autora obdobia takzvaného „boomu“ latinskoamerickej literatúry, reprezentovaného menami ako Gabriel García Márquez alebo Jorge Luis Borges. Na rozdiel od svojich spolupútnikov zo spriatelených krajín hojne importovaných do socialistických čítaniek mal ako syn argentínskych diplomatov v Európe oveľa bližšie k urbánnemu, kozmopolitnému duchu literatúry starého kontinentu. To mu umožnilo nezapadnúť v povedomí čitateľov do škatuľky magického realizmu prepleteného výčinmi diktátorov a šialenstvom džungle. Namiesto toho písal poviedky o dopravných zápchach („La autopista del sur“) alebo chodení po schodoch („Instrucciones para subir una escalera“), či námet na najcoolovejší film svojej generácie (Blow-Up). Vyšlo mu šesť románov, z toho dva posmrtne, viacero zbierok básní a poviedok, knihy esejí, listov a inej non-fiction literatúry. Zo slovenských a českých prekladov je asi najvydarenejším úvodom do Cortázarovho sveta výber poviedok Změna osvětlení… Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom
Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Milan Kopecký
Foto: Archív autoraMilan Kopecký
(1984) býva v Petržalke, ale narodil sa v moravskom Kyjove a vyrastal na druhej strane hranice v záhorskej Senici, kde vyštudoval osemročné gymnázium. V roku 2008 absolvoval odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo na FiF UK, kde na katedre romanistiky pokračoval v doktorandskom štúdiu a v roku 2015 obhájil titul PhD. v odbore literárna veda. Od roku 2019 vyučuje na bratislavskom Gymnáziu Jána Papánka angličtinu a španielčinu. Popritom všetkom posledných pätnásť rokov prekladá knihy z oboch spomenutých jazykov, pomaly sa blíži k počtu sedemdesiat titulov. A stále ho to baví.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa