Marzanna Bogumiła Kielar: Pokrvný strom anotácia

Marzanna Bogumiła Kielar (1963) patrí k najosobitejším súčasným básnickým hlasom v Poľsku. Pochádza z oblasti Mazurských jazier a tam má korene aj Pokrvný strom – výber zostavený zo štyroch autorkiných zbierok poézie. Získala viacero významných literárnych ocenení, ale mňa najviac upútali a presvedčili slová môjho obľúbeného poľského autora Andrzeja Stasiuka, ktorý o jej veršoch napísal: „Takú poéziu by mohli tvoriť zvieratá, keby ich niekto obdaroval jazykom.“ V Kielarovej poézii ma oslovuje práve silné splynutie s prírodou, morom, lesom, oblohou, doslova s každou čiastočkou vzduchu. V jej veršoch vnímam paradox kultivovanej lyrickej jemnosti a tvrdej poctivosti, s ktorou sa v básni posúva k cieľu. Ale len akoby, lebo jej poézia koluje ako krv, preto je strom pokrvný, neustále príbuzný.

Sama píšem poéziu a je pre mňa výzvou prekladať, lebo vlastne každá báseň sa snaží už v pôvodnom jazyku vyjadriť niečo, čo sa bežne vyjadriť nedá. A ešte ak je to Kielarová, ktorá píše tak, akoby sa zmysel dal vyjadriť iba bez slov, tak to je naozaj prekladateľský náklad. Skvelé bolo, že som s autorkou mohla konzultovať niektoré obrazné vyjadrenia a niekedy, priznávam, aj cez poslané obrázky. To bolo milé. Bola veľmi ochotná. Počas práce na preklade som si postupne uvedomovala hojnú prítomnosť genitívnej metafory. Zrazu jej tam bolo toľko, až sa to stalo pre jej poetiku charakteristické. Mala som tendenciu taký typ metafory eliminovať, prepisovať, akoby to bola chyba, ale nebolo to úplne ono. Je to predsa jej jazyk. Najväčší bonus bola pre mňa pri preklade spolupráca s Rudom Jurolekom a Marekom Mitkom. Po niektorých stretnutiach s nimi som mala pocit, že ma doslova naučili lepšie rozlúsknuť báseň.

Vznik prekladu formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!