Margaret Atwood: Pani Veštba anotácia
Pani Veštba od Margaret Atwood patrí k jej skorším románom, vyšla v roku 1976. Vtedy som maturovala a muselo pretiecť veľa vody dolu Dunajom, kým som sa k tejto autorke prepracovala. Ona na rozdiel od nás, žien v posttotalitných končinách, prešla druhou vlnou ženského hnutia a mohla si dovoliť luxus žiť vo svete aj mentálne poznačenom a pretvorenom myšlienkovými prúdmi feminizmu, ekologických a autentických mierových hnutí. Mohla si dokonca dovoliť pristupovať k týmto témam s humorom, lebo na rozdiel od našich končín sa spoločnosť, v ktorej žila, nevysmievala z feminizmu až tak brutálne. M. Atwood je slobodná autorka, ktorá vníma neslobodu, je to láskavá žena, ktorá veľmi dobre rozumie ľudským sklonom k zlu, nezatvára pred nimi oči, naopak, otvára ich nám, čitateľkám a čitateľom.
Na tejto knihe ma bavil autorkin humor, s ktorým uchopuje smutné a ťažké témy: vzťah k vlastnému telu, k sexualite, automatický nárok mužov na ženy, ťažký vzťah matky a dcéry, traumy detstva pretvorené do tráum dospelosti, s ktorými žijeme a ideme ďalej. Je to humor niekedy aj jedovatý, uštipačný, Atwood sa nebojí ani grotesky, a hoci je niekedy nemilosrdná, je zábavná. Ak v knihe bola nejaká špeciálna výzva, tak práve ten ľahučký humor, ktorý by sa mohol stratiť, zároveň to však bolo na preklade to najlákavejšie. Trošku som si lámala hlavu nad názvom knihy (pôvodne Lady Oracle), ale zavrhla som slovo „orákulum“ a rozhodla som sa pre „Pani Veštbu“. Do karát mi hralo, že to slovo má ženský gramatický rod. Podobne v prípade mena postavy „Dikobraz Kráľovský“ som sa rozhodla tak, aby jeho meno malo podobu osobného mena a priezviska a zároveň aby to bol presný zoologický názov konkrétneho zvieraťa. Text som si prekladateľsky vychutnala, skôr som sa bavila, než trápila, čo nebýva pri prekladoch časté.