Prekladateľky odporúčajú nové knihy

Mircea Cărtărescu: Theodoros

Rumunský a svetoznámy autor Mircea Cărtărescu (1956) sa vo svojom najnovšom románe epicky odviazal: na základe skutočného listu z 19. storočia a domnienky, ktorú v ňom vyjadril vtedajší diplomat, šľachtic a akademik Ion Ghica, dotvoril a stvárnil postavu valašského sluhu Tudora, z ktorého sa po rozprávkových pirátskych peripetiách v Stredomorí stane etiópsky cisár Tewodros. Po tomto šesťstostranovom románe by mohlo siahnuť čitateľstvo, ktoré obľubuje historické témy, ale neodradí ho ani výdatná dávka špekulácie a hravej vynaliezavosti. A je tu ešte jedno dôležité kritérium – láska k autorovmu povestnému bohatému a prepracovanému štýlu, ktorý, priznávam, tentoraz nebol jedinou prekladateľskou výzvou. Cărtărescova prekrásna a vycibrená rumunčina s vetou pokrútenou a dlhou dá zabrať, väčšmi však, keď ju musí prerušovať pátranie po kultúrnych, historických a jazykových kontextoch. Ozvuky starovekých i stredovekých literárnych pamiatok v knižkách lacného ľudového čítania, ktoré vo valašskej zemi v 19. storočí kolovali a inšpirovali archaizujúci jazyk anjelskej rozprávačskej inštancie v románe, valašský, stredomorský, arabský aj etiópsky priestor 19. storočia, ale aj biblických čias, ktoré autor pre svoje dielo vybral, dotvárajú čaro a kolorit knihy, mňa však doviedli k nevyhnutnosti pripísať do nej „Poznámky prekladateľky“ a vytvoriť slovník nepreložiteľných či nepreložených kulturém a ťažko dostupných slov. Za návrat k čitateľnosti vďačím najmä odbornej aj jazykovej redaktorke.

Vznik prekladu formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Eva Kenderessy

Preložila: Eva Kenderessy
Odborná redakcia: Jana Páleníková
Jazyková redakcia: Natália Hattalová
Grafický dizajn a sadzba: Matej Vojtuš
Vydavateľstvo: BRAK (2026)

Brecht Evens: Panter

Belgický ilustrátor Brecht Evens patrí k najvýraznejším súčasným európskym komiksovým autorom. Príbeh malej Kristíny žijúcej iba s otcom, ktorú po odchode matky a náhlej smrti milovanej mačky navštívi záhadný a očarujúci Panter, sa spočiatku tvári ako nevinná rozprávka o priateľstve, pod farebným a hravým povrchom sa však pomaly odvíja znepokojivá úvaha o strate, osamelosti, manipulácii a potrebe blízkosti.

Panter bol mojím prvým prekladom grafického literárneho diela, a tak som k nemu pristupovala s istým rešpektom. Na rozdiel od tradičných komiksov s dialógovými bublinami tu text obteká okolo postáv a predmetov, preto bolo treba prihliadať nielen na význam slov a dĺžku viet, ale aj na ich umiestnenie a farebnosť, keďže každej postave prislúcha konkrétna farba a font. Holandčina rovnako ako slovenčina hojne využíva zdrobneniny, a tak výzvu hneď v úvode predstavovalo zdanlivo jednoduché meno mačky Juffrouw Poezelijn: poes je neutrálne pomenovanie pre mačiatko ženského rodu, ale zároveň označenie vagíny, poeze možno preložiť ako dievčatko alebo dcérenka a poezelen zas maznať sa, ale tiež masturbovať, no hľadanie ekvivalentov týmto smerom by mohlo text zbytočne posunúť do vulgárnej roviny, a tak sme sa spolu s redaktorom priklonili k u nás bežnému menu Micka. Ďalšou výzvou bol preklad fiktívnych reálií, chorôb či miest, napr. krajiny Pantherland, ktorá napokon dostala slovenskú podobu Pantéria. Osobitnú pozornosť si vyžadovali aj početné citoslovcia a zvukomalebné výrazy, ktoré sú dôležitou súčasťou výtvarnej aj jazykovej stránky Pantera.

Lucia Harčárová

Preložila: Lucia Harčárová
Jazyková redakcia a korektúry: Zuzana A. Ferusová
Ručná sadzba a grafická úprava: Ďuro Balogh
Zodpovedný redaktor: Peter Michalík
Vydavateľstvo: Monokel (2026)

Michal Tallo: Усе гаразд, любов усюди (Všetko je v poriadku, všade je láska)

Vydavateľstvo pre túto knihu som našla hneď na prvý pokus. Ukrajinská vydavateľka ju bez váhania zaradila do svojho edičného plánu, čím mi potvrdila, že téma zbierky hlboko rezonuje s mnohými ľuďmi.

Pri odovzdávaní rukopisu som povedala redaktorke, že v origináli je všetko na svojom mieste a má svoj význam: každá čiarka a absencia bodky, každé opakovanie. V ukrajinčine sme sa snažili čo najviac zachovať tempo, aj keď to jazyk nie vždy dovoľoval a museli sme hľadať kompromisy. Najviac mi vtedy pomáhalo opakované čítanie nahlas a porovnávanie toho, ako znie originál a preklad. V niektorých častiach som sa musela radiť s autorom.

Výzvu, ktorú si odnášam ako úvahu o fungovaní jazyka, som riešila hneď na začiatku, keď postavy matiek a mám nadobudli v množnom čísle podobu rodičiek. Ukrajinské slovo „rodičia“ vychádza zo slova „otec“, čo neumožňuje podobnú hru. Napokon sme vybrali slovo „rodyteľky“, ktoré sa používa zriedkavejšie, ale je synonymom slova „matky“ a znamená „tie, čo rodia“. V knihe som nechcela používať poznámky pod čiarou, lebo by to narušilo všadeprítomné napätie. Preto keď sa v texte objavili „kopanice“, rozhodla som sa o adaptáciu: po rešerši a konzultáciách s ľuďmi, ktorí bývajú v podobných regiónoch Ukrajiny, som natrafila na slovo „prysilky“, ktoré označuje roztrúsené osídlenie v horskej krajine.

Najväčšou výzvou bolo zachrániť čiarky. Po dlhých úvahách sme s redaktorkou niektoré z nich museli vynechať a zmeniť na pomlčku. S výsledkom som však maximálne spokojná a teším sa na ohlasy čitateľstva.

Anna Siedykh

Preložila: Anna Siedykh
Redaktorka: Oleksandra Pryimachok
Ilustrácie: Ada Tarasevych
Vydavateľstvo: Vydavnytstvo (2026)

Lukáš Cabala: Denkst du noch an Trenčín? (Spomenieš si na Trenčín?)

V marci 2025 som dostala úlohu preložiť do nemčiny úryvok z knihy nominovanej na Cenu Európskej únie za literatúru. Magicko-realistickú mozaiku dejín Trenčína, Európskeho hlavného mesta kultúry 2026. Na knižnom veľtrhu v Lipsku som potom stretla mladú vydavateľku, ktorá bola odhodlaná vydať nejakú slovenskú knihu. Z mojich preložených ukážok si vybrala román Lukáša Cabalu.

Keďže som v tom čase Trenčín takmer nepoznala, skúmanie jeho reálií a miestnych špecifík bolo náročné, najmä keď z textu nebolo jasné, ktoré miesta naozaj existujú a ktoré tam už či ešte nie sú. V románe sa prelínajú realita s fikciou a často sa tu stierajú časové roviny, čo bolo azda najnáročnejšie. Nemčina má prísnejšie pravidlá pri používaní časov, a tak sme ich s redaktorkou v mnohých vetách viackrát upravovali a posúvali, preto nie vždy zodpovedajú predlohe.

Pri prekladaní som zvyčajne v úzkom kontakte s autorstvami. Aj Lukáš mi ochotne a rýchlo odpovedal na všetko, čo mi nebolo jasné, opísal mi budovy a námestia, vysvetlil svoj špecifický humor. Na jednom mieste v knihe sa postava pokúša o parodovanie slovenských reálií. Prekladateľský oriešok, pri ktorého riešení som si otestovala vlastný komediálny talent. Inak je kniha veľmi poetická a atmosférická, hrá sa s farbami, so zvukmi a s náladami, do ktorých sa mi ľahko vnáralo. Od začiatku mája (do konca septembra) som v Trenčíne na rezidencii ako kronikárka EHMK 2026 a sama si všímam miesta, ktoré som si pri preklade vytvárala v hlave. Nie vždy vyzerajú rovnako ako v mojich predstavách.

Stefanie Bose

Preložila: Stefanie Bose
Redaktorka: Monika Elisa Hensley
Ilustrácie: Juraj Toman
Grafická úprava: Tereza Janáková
Vydavateľstvo: Allee Verlag (2026)