O ľudskej sile a bezmocnosti

V románe Ja ti pomôžem nám Kjersti Halvorsen predstavuje psychológa Edvina, ktorý sa venuje liečbe závislostí v ústave sídliacom v bizarnom Kvervelovom zámku. So ženou sa v obci usadili len nedávno, kúpili si tu dom a očakávajú prírastok do rodiny. Pre mladého muža toto všetko stelesňuje nový začiatok. Minulosť ho však doženie, keď sa jedného dňa objaví medzi jeho pacientmi André. Potetovaný, hrozivo vyzerajúci André, ktorý ho ako dieťa šikanoval. Jeho nový život a ten starý, ktorý sa snažil nechať za sebou, sa náhle začnú prelínať. Vynárajú sa spomienky na matku a na detstvo, na ktoré by najradšej zabudol.

Edvin sa snaží zvládnuť zmätok, ktorý sa ho zmocňuje. Dokáže rozlíšiť medzi tým, čo je reálne a čo si azda len namýšľa?

Autorka sa v tomto románe odvažuje (a aj sa jej to darí) dotýkať mimoriadne náročných tém, ako sú spracovanie minulosti, vina a hanba, aj otázky, do akej miery sa môže človek zmeniť. Nemoralizuje, nevysvetľuje – pozoruje, vníma a opisuje. Tento román o ľudskej sile i bezmocnosti má potenciál zaradiť sa medzi to najkvalitnejšie, čo v nórskej literatúre v priebehu posledných rokov vzniklo.

Zuzana Demjánová

Foto: Archív autorky

Zuzana Demjánová

sa od roku 2011 venuje takmer výlučne umeleckému prekladu z nemeckého a nórskeho jazyka. Z nórčiny prekladá žánrovú literatúru (knihy Jørna Liera Horsta a Heineho Bakkeida), romány (napr. Mengeleho zoo od Gerta Nygårdshauga), no i detské knihy. Z nemčiny preložila diela Josepha Rotha, Katje Petrowskej, Eliasa Canettiho a denníky Maxa Frischa, za ktoré jej bola v roku 2021 udelená Cena Jána Hollého. Za svoju najväčšiu doterajšiu výzvu považuje preklad, na ktorom aktuálne pracuje – román švajčiarskeho autorstva Kim*a de l’Horizon Kniha krvi. Ide totiž o text dokazujúci, aké nečakane a potešujúco pružné sú hranice slovenského jazyka. Žije v Petržalke.